Koktejl.sk
Rozhodnutie stať sa kňazom prišlo u neho, keď nastúpil v 90. rokoch na strednú školu do Štúrova. V podcaste Kristíny Kövešovej Profil zločinu prehovoril o šikane počas štúdia na kňaza, praktikám podobným ŠtB i dôvod, prečo skončil a dnes má manželku a ročného syna.
„Mali sme dovolenú povinnú vychádzku, ale mali sme iba 6-7 smerov, kadiaľ sme mohli ísť a vždy aspoň traja. Na nákupy sme mali povolené ísť asi raz-dvakrát za mesiac,“ opísal vtedajšie pomery na škole. Štúdium ho bavilo, no jediný problém mal s jedným predstaveným, ktorý si ho vyhliadol na šikanu.
„To bol celkom silný moment, seminár sme mali pod vedením istého arcibiskupa. Systém výchovy, ktorý bol za našich čias bol nastavený ‚eštébáckym‘ spôsobom. Bol tam veľmi silný monitoring, kto študuje a kto to smie dokončiť. Vyberali ľudí podľa submisivity a schopnosti donášať. Pod týmto arcibiskupom bol vytvorený systém vzájomného donášania na spolužiakov, ja som sa tomu vzoprel a to prinieslo následky,“ vysvetlil a dodal, že z ich strany tam bol aj pokus brzdiť vývoj, keď im zakazovali mobily.
Počas štúdia mal obmedzený kontakt aj s rodinou a domov mohli chodiť iba trikrát do roka - na Vianoce, Veľkú noc a letné prázdniny - pritom im tvrdili, že tam idú iba na misiu. Keď sa po rokoch obzrie späť uvedomuje si, aký mal problém zapadnúť do spoločnosti. Chodil medzi svojich, ale už sa tam necítil ako doma.
Ku koncu štúdia sa bývalému kňazovi dôsledkom šikany zhoršil aj zdravotný stav natoľko, že dostal astmu. „Nastupoval som tam ako 90-kilový športovec, vytrvalostný bežec, a skončil som ako 72-kilová troska, nevládal som nič robiť nič a dostal som aj kožné ekzémy. Mnohí spolužiaci skončili horšie a vypadali im vlasy. Mali sme aj takého, ktorý prechádzal podobnými vecami ako ja a pár mesiacov po vysviacke sme ho pochovali. Ako študent mal rakovinu. Najsmutnejšie bolo potom to, že na pohreb mu prišli rečniť a plakať nad jeho hrobom tí predstavení, ktorí ho roky ničili,“ povedal.
Problémy po škole ale pokračovali a začiatky nemal vôbec jednoduché. Po čase sa dostal do obce pri Veľkom Krtíši, kde mali problém s maďarským šovinistickým kňazom, ktorý podľa jeho slov neznášal slovenských kaplánov a robil im zo života peklo. „Hneď na privítanie ma vymkol z fary, slovenské omše som mohol mať len raz za mesiac, vyhnal ma z kostola a kvôli mne vyhodil aj 80-ročnú kostolníčku,“ prezradil v podcaste a dodal, že ho potom preložili do Nových Zámkov, kde sa cítil výborne.
Toto obdobie však netrvalo večne. Po roku ho znova preložili, no znova sa to nezaobišlo bez nepríjemností. „Stúpil som bosou nohou do osieho hniezda. Zistil som, že môj nadriadený vedie dvojitý život s určitými nekalými dôsledkami. Po trištvrte roku, v tej farnosti, kde som bol, tak si ma pozval nový arcibiskup na osobné stretnutie a narozprával mi o mne samom, veľmi zlým spôsobom, hrozné veci. Vychrlil mi všetky slabosti môjho farára, ale podpísané mojim menom - vraj sa nezdržiavam vo farnosti a chodím do zahraničia za ženskými známosťami - pritom ja som tam bol prikovaný a učil na štyroch školách,“ povedal.
Veľmi ním otriasla aj skúsenosť z jednej fary, kedy jeho nadriadený odmietol pochovať ženu, ktorú s jej deťmi vystrieľal otec rodiny. „Bola obeťou trestného činu, ale prevážila osobná averzia, dokonca on priživoval rôzne fámy, ktoré chodili o tej rodine. Povedal mi, že on to pochovávať nebude a mám si to zariadiť. Bol som mladý chalan, zlomený z toho celého, pretože jeden večer máš tie deti pri oltári a ráno sa dozvieš, že ich zastrelili,“ vyznal sa bývalý kňaz.
Po piatich rokoch stálych presunov po Slovensku sa vyžiadal do vojenského ordinária k HaZZ, kde sa sústredil krízovej intervencii a posttraumatickej starostlivosti o príslušníkov, ich blízkych a osoby zasiahnuté tragédiami.
Zlom nastal počas koronavírusových časoch, keď začali umierať jeho kolegovia - hasiči. „To bol taký nápor ťažkých životných situácii, kde som si v roku 2020 povedal, že nevidím dôvod, prečo mám sám sebe spôsobovať takúto bolesť,“ zakončil. Dnes je z neho ženatý muž, ktorý sa teší z 15-mesačného syna.
Koktejl.sk
