Spisovateľka Hana Lasicová (42) pre magazín Pohofka prehovorila o smrti svojho slávneho otca Milana Lasicu a o tom, kedy sa po 10 rokoch prvý raz rozplakala. Hana priletela po dlhšej dobe domov na Slovensko z Austrálie a zamierila hneď na nahrávanie podcastu, v ktorom zdieľala emotívne spomienky.

Najskôr priblížila svoju knihu Slúžka, ktorá vyšla pred 10 rokmi, no nemohla to urobiť bez zmienky známeho otca. Moderátorka sa jej neskôr spýtala, či si pamätá na telefonát, keď jej oznámili, že otec skolaboval v divadle. "Ja som bola v Modre na nejakom teambuildingu. Mama mi volala, ale vtedy ešte otec žil. Ja som utekala do divadla, keď som tam prišla, ešte v podstate vtedy odchádzali, odchádzal lekár. Áno, pamätám si to. Na to človek nikdy nezabudne," odvetila so smútkom Lasicová.

Otázka, či smutné spomienky vytesnila, jej vohnala slzy do očí. "Stále to prežívam. Ja som to vedela okamžite. Oživovali ho, ale ja som to vedela, že to už sa nepodarí. Nejak som to tušila a bolo to veľmi zvláštne. Som veľmi rada, že som stihla dobehnúť do toho divadla a že som tam ešte bola dve hodiny predtým, než vlastne prišla pohrebná služba," dodala.

Človek sa s tým podľa nej inak zmieruje, keď vidí smrť na vlastné oči. "Predtým, než otec zomrel, som asi 10 rokov neplakala a vôbec mi to nechýbalo, ani som sa nedostala do takej situácie. A odkedy zomrel, všetko sa to tak naštartovalo," uzavrela úprimne Hana Lasicová.

Príbeh slúžky Anky, odohrávajúci sa v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, rozpráva v knihe Slúžka Hana Lasicová. "Tento príbeh je silne dramatizovaný, ale predlohou spôsobu pokorného života je bývalá pestúnka mojej mamy," povedala pre TASR Lasicová k príbehu, ktorý je čiastočne inšpirovaný skutočným životom dievčaťa z Banskej Štiavnice.

Nové vydanie knihy je obohatené o predslov autorky a filmovú prílohu. Tú tvoria zábery z nakrúcania rovnomenného filmu, ktorý na motívy knižky nakrútila režisérka Mariana Čengel Solčanská. Lasicová potvrdila, že na scenári pracovali niekoľko rokov.

Hana Lasicová priznala, že filmovú verziu Slúžky ovplyvnil jej otec. "Bol prvý, dobrovoľný dramaturg na scenári, ktorý sme s Marianou napísali. Práve on prišiel s tým, že všetko je to dobré, a povedal len jednu vetu – čo keby to bol vzťah medzi dvomi ženami. Hneď sme pochopili, že má pravdu, že týmto spôsobom lepšie vyjadríme nenaplnenosť alebo nemožnosť vzťahu medzi dvomi ľuďmi," uzavrela.