Koktejl.sk
Mladá žena tvrdí, že lekári spočiatku odmietali jej "smiešne epizódy" ako záchvaty paniky, ale jej mama v nich spoznala príznak niečoho vážnejšieho, píše denník The Sun. 27-ročná Jessie-Mae Lambertová navštívila svojho praktického lekára, keď sa u nej objavili zvláštne pocity a poruchy videnia, ktoré jej lekár pripísal úzkosti. Až keď jej mama rozpoznala tieto "príhody" ako záchvaty a trvala na tom, aby ju odoslali do nemocnice, mladej žene diagnostikovali nádor mozgu 2. stupňa.
"V októbri minulého roka som začala mať 'epizódy', počas ktorých som sa cítila trochu mimo, ale lekár povedal, že sú to záchvaty paniky a predpísal mi lieky proti úzkosti. Až keď sa to stalo pred mojou mamou, uvedomila si, že ide o záchvat, a vzala ma späť k všeobecnému lekárovi. Neuveriteľné, ale povedal, že sa musím rozhodnúť, či sú to záchvaty paniky alebo záchvaty, hoci som mu príznaky vždy len opísala," opísala svoj stav mladá žena.
"Nakoniec ma poslali do nemocnice, kde mi povedali, že potrebujem magnetickú rezonanciu a EEG. Zaradili ma na čakaciu listinu a čoraz viac ma to znepokojovalo. Každý deň som volala, aby som sa pokúsila zrušiť vyšetrenie, a so všetkými zamestnancami som si tykala. V apríli som však na poslednú chvíľu dostala termín a magnetická rezonancia odhalila nádor. Môj onkológ mi ukázal snímku a neviem vyjadriť ten pocit – po celom tele sa mi spustila totálna panika. Bolo to hrozné, keď som sa pozerala na svoju mamu a videla som, ako je tiež zúfalá, ale musela som sa naučiť, že nie každý môže mať šťastie," porozprávala Jessie.
Mladá žena potom podstúpila šesťhodinovú operáciu. Nádor s rozmermi 4 x 3 cm však obopínal tepnu, preto bolo možné odstrániť len 40 % nádoru. Jessie povedali, že na operačnom stole by mohla dostať mŕtvicu a zobudiť sa neschopná chodiť alebo hovoriť. Hoci operácia bola úspešná a Jessie mohla ísť na druhý deň domov, neskôr sa u nej prejavila infekcia a týždeň strávila na intravenóznych antibiotikách.
"Tesne pred operáciou som nebola taká vystrašená, ako by sa dalo očakávať, vlastne sa mi len uľavilo, že konečne idem na sálu. Keď som sa zobudila, spýtala som sa, či ešte môžem chodiť, a veľmi sa mi uľavilo, že som dokázala pohnúť prstami na nohách a rozprávať. Ale keďže tam ostala časť nádoru, musela som potom podstúpiť šesťtýždňovú rádioterapiu v nemocnici Nottingham City Hospital. Cesta tam trvala každý deň hodinu a nesmela som šoférovať. Moja mama bola viac než úžasná a niektorí moji priatelia si dokonca zobrali voľno z práce, aby ma mohli voziť. Rádioterapia nebola príjemná skúsenosť a viedla k návratu epilepsie, pred ktorou ma varovali, ale bolo dôležité pokúsiť sa zbaviť niektorých buniek tretieho stupňa, ktoré sa objavili na skene," prezradila statočná Jessie.
Každý krok svojej liečby tiež zdokumentovala na TikToku, aby zvýšila povedomie o príznakoch a poskytla podporu ostatným, ktorí prechádzajú podobnými skúsenosťami. "Kontaktovalo ma toľko dievčat, ktoré majú pocit, že bojujú o to, aby ich brali vážne. Všetky majú pocit, že ich nikto nepočúva, čo som cítila aj ja. Práve preto rozprávam svoj príbeh verejne. Pretože ľudia musia byť nepríjemní, každý deň volať svojim lekárom, otravovať, aby ich objednali na vyšetrenie. Musíte dôverovať svojmu telu a tlačiť a tlačiť. Nikdy neberte nie ako odpoveď. Svojím spôsobom mám šťastie, pretože môj nádor tlačil na niečo, čo spôsobilo epilepsiu, ale v nasledujúcich rokoch to mohlo byť oveľa horšie," apeluje Jessie na všetkých, ktorí si myslia, že ich lekári neberú vážne.
Teraz, keď Jessie ukončila rádioterapiu, dúfa, že sa vráti do práce aspoň na jeden deň v týždni a plánuje aj cestu do Talianska, aby povzbudila maratónsku bežkyňu, ktorý súťaží v jej mene. Phoebe Collierová z Derby sa o Jessiinej situácii dozvedela od spoločnej kamarátky a v priebehu šiestich týždňov vyzbierala viac ako 1500 eur na výskum mozgových nádorov absolvovaním troch maratónov v troch krajinách.
Jessie vie, že už nikdy nebude úplne zdravá a do konca života bude pod dohľadom. Každé tri mesiace bude musieť absolvovať vyšetrenie, aby lekári odsledovali, či sa nádor nezväčšil. "Je veľmi desivé pomyslieť na to, že strávim zvyšok života čakaním na dobré alebo zlé správy. Ale nechcem, aby ma to porazilo. Zvládla som operáciu mozgu, infekciu a rádioterapiu - som odhodlaná bojovať ďalej," dodala na záver.
Koktejl.sk
