Otec Adely Vinczeovej Banáš: Ďakujeme ti za tú krásu! Neuveríte, čo mu skrýva manželka v záhrade

Známa moderátorka Adela Vinczeová pochádza z umelecky založenej rodiny. Jej otec Jozef Banáš je uznávaným spisovateľom. Jeho knihy prekladajú do rôznych svetových jazykov, ako napríklad do angličtiny či ruštiny, veľký úspech majú aj v Indii. Mama Mária Banášová je zase talentovanou sochárkou. Svoje diela vystavovala na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku i Rumunsku.

Na sociálnej sieti teraz Banáš odhalil, ako Mária zveľaďuje ich domov. "Umenie v záhrade. Keď máš manželku keramickú sochárku, je život hneď krajší. Máriine sochy zdobia nielen náš byt, jej ateliér, mnohé súkromné byty a galérie, ale aj našu záhradu," prezradil.

Miestam to pridáva špeciálnu hodnotu. "Aj to je dôvod, prečo som v nej rád. Zdá sa, že sa z jej umenia tešia aj uhorky. Podľa toho, ako sa tvária rajčiny, papriky, cibule, cesnaky, zemiaky, maliny, černice, očividne majú z manželkiných sôch radosť aj ony. Ria, ďakujeme ti za tú krásu!" odkázal svojej manželke.

Na fotografii plnej bujnej zelene dominuje busta tajomnej postavy s jemným úsmevom a špicatou zelenou čiapkou, pripomínajúcou škriatka, ktorá akoby živým pohľadom kontrolovala dozrievajúce plody.

Táto umelecká dekorácia, umiestnená na betónovom múriku záhona, drží v ruke malý predmet a priam dokonale splýva s okolitou prírodou – konkrétne s bohatými zelenými listami uhorky, spod ktorých už hrdo visia dva krásne, podlhovasté kúsky pripravené na zber. FOTO nájdete v galérii.

Ako uvádza na svojom webe, Banášová pracuje výlučne s hlinou. Modeluje ju, decentne a striedmo glazuje, a po prvom vypálení detaily často dotvára jemnou maľbou či zlátením. Výsledkom je kamenina. Robustná a zemitá, evokujúca návraty k počiatkom veľkých civilizácií, ku stredomorským kultúram, ale i k dielam velikánov európskej moderny.

Základným prvkom tvorby Márie Banášovej okrem jemnej irónie a humoru je predovšetkým dejovosť. Úžasná schopnosť vo výrečných gestách, pózach, náznakoch a symboloch vyrozprávať príbeh, ktorý má zväčša nadčasovú platnosť.

Možno aj preto sa autorka s prenikavým intelektuálnym prehľadom často obracia k antike, k večným pravdám veľkých filozofov a mytologickým odkazom a symbolom, aby ich potom prostredníctvom nových situácií, gest a mimiky postavila do súvislostí dnešného sveta.

Jednou z východiskových inšpirácií, ktorú stretávame v celej jej tvorbe, je okrem často variovaného príbehu „muž na krku“ i postava klauna. Elegantného, filigránskeho a šarmantného, smutného i nostalgického, ťarbavého i bezradného. Klaunovská čiapka je raz symbolom bezstarostnosti, inokedy pretvárky, či beznádeje a je úplne jedno či ju má nasadenú muž, či žena.

Výrazným prvkom v autorkinej najnovšej tvorbe sa stáva písmo, ktoré má nielen kaligrafickú, ale najmä výpovednú hodnotu. Vo forme citácií ho nachádzame na piedestáloch i sokloch, bránach i oblúkoch a je nositeľom posolstva a akýmsi sprievodcom históriou ľudstva.

Neodmysliteľnú súčasť Banášovej keramickej tvorby predstavujú úžitkovo-dekoratívne predmety, najmä misy, vázy, fľašky, ktorých nekonvenčné robustné tvary a decentnú farebnosť oživujú plastické fragmenty postáv, či rastlinný motív prevedený precíznou kresbou.

Sú dopovedaním príbehu o hline a o jej umeleckých premenách na objemy a tvary, ktoré sú schopné vniesť do sveta súčasného človeka úsmevnú hravosť, ale i čoraz vzácnejšiu úprimnosť a ľudskosť.