Nakrúcanie Troch orieškov pre Popolušku bolo pre hercov často utrpením: Nechutné odhalenie!

Bez ikonickej rozprávky režiséra Václava Vorlíčka († 88) Tri oriešky pre Popolušku (1973) by veľká časť Čechov a Slovákov snáď ani nevedela predstaviť vianočné sviatky. Dej filmu sa odohráva v zimných mesiacoch, keď teplota klesla hlboko pod nulu a sneh bol po kolená, a presne v takýchto podmienkach aj snímku nakrúcali.

Herci chodili po pľaci v tenkých kostýmoch aj keď bola teplota - 21ºC a viac ako o nich sa režisér s kameramanom Josefom Illíkom († 86) báli o techniku. „Vedel, aké opatrenia sú pre kameru potrebné. Napríklad, že musí najďalej sto metrov od scény, kde sa točí, stáť vykúrený autobus, aby tam odniesli kameru ohriať,“ spomínal režisér, ktorého slová cituje denník Blesk.

Niektoré scény sa natáčali aj exteriéroch pri Železnej Rude a na Šumave čakala na štáb „poriadna kosa“, ktorú kamery neznášali najlepšie. Ich batérie sa v mínusových teplotách rýchlo vybíjali a tak sa film natáčal v krátkych intervaloch. „Mali sme v autobuse nabíjačku. Tam dobíjali jednu batériu a na druhú sme točili. Po 20 minútach bola batéria prázdna, tak museli priniesť zas nabitú. A takto sa točilo po kúskoch.“

Kameraman i režisér boli dosť skúsení na to, aby vedeli, že zaobchádzanie s technikou je extrémne dôležité a venovali jej niekedy väčšiu starostlivosť ako hercom. „Kamera sa musela ohriať a hlavne vysušiť, aby sa v nej náhodou nezrazila para a objektív sa nezahmlieval. To by bol naozaj malér, pretože by sa muselo dovnútra kamery a vysušovať,“ prezradil kedysi v jednom z rozhovorov Vorlíček.

V častiach, kde potrebovali sneh a nebol tam, využívali nemecký umelý sneh, ktorý však neuveriteľne zapáchal. Bol síce ekologický a na druhý deň po ňom neostala ani stopa, no vyrábali ho z rybích kostí a chemikálii. Česká strana zase dodávala umelý sneh z rozomletého polystyrénu.