Nemecko, Holandsko a Poľsko v utorok podpísali dohodu, ktorej cieľom je znížiť byrokraciu pri rýchlom cezhraničnom presune vojakov a zbraní od Severného mora k východnému krídlu Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v Bruseli povedala, že je nevyhnutné mať vytvorené podmienky pre rýchle vojenské nasadenie ešte pred prípadným vypuknutím akéhokoľvek konfliktu. „Geografia je taká, aká je. To znamená, že sa musíte vedieť rýchlo presunúť z Holandska cez Nemecko do Poľska,“ povedala pred podpisom dohody o užšej spolupráci v oblasti vojenskej mobility.
Severoatlantická aliancia nedávno upozornila svojich členov, že priveľa byrokracie bráni presunu vojsk po Európe. V prípade vypuknutia konfliktu s Ruskom by to mohlo spôsobiť veľké čakacie lehoty.
NATO a EÚ sa začali v dôsledku pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu pripravovať aj na prípad vypuknutia priameho vojenského konfliktu s Moskvou. Severoatlantická aliancia v súčasnosti uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenie od konca studenej vojny, na ktorom sa zúčastňuje približne 90.000 vojakov.
O možnej vojne s Ruskom stále častejšie hovoria aj vysokí predstavitelia NATO. Podľa nemeckého generála Alexandra Sollfranka síce Aliancia od invázie na Ukrajine posilnila svoju pripravenosť, no stále „sa nie celkom adaptovala na myšlienku, že vojna s Ruskom je reálnou možnosťou“, uviedol v rozhovore pre The Times. Tiež varoval pred tým, že takýto konflikt by mohol do Európy prísť už o niekoľko rokov a práve Nemecko by bolo hlavným cieľom, pretože je logistický uzol v strednej Európe.
O niečo odvážnejšie slová zvolil predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer pre britský The Telegraph. „Musíme si uvedomiť, že život v mieri nie je nijako zaručený. A preto sa pripravujeme na konflikt s Ruskom,“ povedal Bauer a dodal, že takýto konflikt by znamenal rozsiahlu mobilizáciu civilistov i priemyslu.
Odborníci z Nemeckej asociácie pre zahraničnú politiku (DGAP) tvrdia, že západným krajinám, najmä štátom východného krídla NATO, zostáva 5 až 9 rokov na to, aby sa pripravili na odrazenie útoku Moskvy, uvádza web naszdziennik.pl. Štátny tajomník Kancelárie prezidenta Poľskej republiky Dr. Jacek Siewiera v rozhovore naznačil, že tieto časové rámce sú príliš optimistické.
„Analýza je v súlade so štúdiami pripravenými v USA, no podľa môjho názoru sú časové rámce prezentované nemeckými analytikmi príliš optimistické. Ak sa chceme vyhnúť vojne, potom by krajiny NATO na východnom krídle mali prijať kratší - trojročný časový plán prípravy na konfrontáciu. Toto je čas, keď sa na východnom krídle musí vytvoriť potenciál, ktorý bude jasným odstrašujúcim prostriedkom pre agresiu,“ pokračoval Siewiera pre Warsaw Business Journal.
Vo výskume zverejnenom 8. novembra 2023 vytvoril DGAP okno, v ktorom musí NATO, vrátane Nemecka, postaviť svoje ozbrojené sily na nohy. To by zahŕňalo zavedenie spôsobilostí v súlade so scenárom ruského útoku, a to 5-10 rokov od okamihu, keď sa na Ukrajine skončia intenzívne boje. Inými slovami, toto by bol časový rámec, ktorý by Rusko potrebovalo na dostatočnú rekonštrukciu svojich ozbrojených síl na útok smerom na západ, uvádzajú Nemci.
Podobne to vidí aj náčelník generálneho štábu nórskej armády Eirik Kristoffersen (54). Ten v rozhovore pre noviny Dagbladet varoval, že členským štátom NATO sa kráti čas na vybudovanie silnej obrany, ktorá by mohla odraziť ruský útok. „Nevieme, čo bude s Ruskom o tri roky. Potrebujeme pripraviť silnú národnú obranu, aby sme sa mohli stretnúť s neistým a nepredvídateľným svetom,“ uviedol šéf nórskej obrany.
Generál poukázal na to, že Rusku sa podarilo obnoviť svoju vojenskú kapacitu oveľa rýchlejšie, ako sa očakávalo. Rusko nedávno prešlo na vojnovú ekonomiku, kde továrne nepretržite pracujú na zbraniach a krajina tiež spolupracuje s Iránom a Severnou Kóreou, ktoré im dodávajú potrebné zbrane.
Kristoffersen dodal, že vojna na Ukrajine zároveň vyčerpáva zásoby zbraní v Nórsku a ďalších európskych krajinách, čo jeho krajinu stavia pred dilemu. „To znamená, že je kľúčové, aby sme naďalej podporovali Ukrajinu tým, že im budeme dávať to, čo potrebujú, tak dlho, ako to bude potrebné. A zdá sa, že to ešte chvíľu potrvá,“ zakončil.