Mrazivé detaily z posledných minút obľúbeného markizáka Kleina († 22): Rodičia ho už živého nestihli! Kto stál pri ňom až do konca?

Patril medzi najvýraznejšie tváre televíznej obrazovky a už v 17 rokoch stál pri zrode TV Markíza. Mário Klein si svojím obrovským talentom a úsmevom získal celé Slovensko, no jeho sľubnú kariéru i život predčasne ukončila zákerná choroba. Obľúbený moderátor podľahol leukémii vo veku iba 22 rokov, spomína denník SME.

Klein svoje prvé moderátorské skúsenosti získaval v nitrianskom N Rádiu, pričom neskôr sa jeho hlas ozýval aj z Rock FM či Rádia Hviezda FM. Skutočný kariérny zlom prišiel v roku 1996. Po úspešnom konkurze sa stal jedným z prvých moderátorov novovzniknutej TV Markíza. Sprevádzal divákov reláciami ako Hádaj, na čo myslím, Už to mám!, Filmparáda, Tivoli, Postreh či Teleráno.

Jeho popularita raketovo stúpala, no popri nej nezabúdal ani na vzdelanie a študoval sociálnu prácu na UKF v Nitre. Všetko sa zmenilo vo februári 2001, keď sa vtedy len druhák na vysokej škole vrátil z pracovnej cesty v Holandsku. „Cítil sa malátny. Myslela som, že to má z nepravidelnej stravy a z toho, že veľa pracuje,“ spomínala jeho mama Viera na prvé príznaky.

K malátnosti sa však pridalo potenie a neutíchajúce horúčky. Vyšetrenie kostnej drene v marci prinieslo krutú pravdu v podobe diagnózy leukémie. Zatiaľ čo pre jeho mamu sa v tej chvíli zrútil svet, Mário nestrácal nádej a s úsmevom ju upokojoval.

Nasledovala okamžitá hospitalizácia, prvá séria ťažkých chemoterapií a v júli 2001 aj transplantácia kostnej drene od brata Patrika. Napriek neskorším komplikáciám s neznámou infekciou si mladý moderátor udržiaval dobrú náladu. Jeho rodina chcela hľadať záchranu za hranicami, no on to odmietal, pretože veril slovenským lekárom.

Hoci sa zdalo, že liečba zaberá a na jeseň dokonca plánoval oslavu, zákerná choroba udrela znova a v januári 2002 si vyžiadala druhú transplantáciu. Tá želané zlepšenie nepriniesla. Hodnoty krviniek stúpali príliš pomaly a pridali sa aj ťažkosti s dýchaním. V osudnú sobotu 26. januára sa Kleinovi prudko pohoršilo.

Keď zatelefonovali z nemocnice, že zomiera, jeho rodičia okamžite vyrazili do Bratislavy, no už ho živého nestihli. Do poslednej chvíle tak pri ňom stál jeho brat Patrik a priatelia. Po prebudení sa na brata ešte usmial, pozrel na sošku Panny Márie a skonal.