Koktejl.sk
Popredná speváčka ľudových piesní, dlhoročná rozhlasová redaktorka a etnografka Darina Laščiaková zomrela 12. augusta vo veku 94 rokov. Smutnú správu vtedy potvrdila jej vnučka a moderátorka relácie Tajomstvá Slovenska na TA3 Simona Frantová. Ako upozorňuje týždenník Plus 7 dní, folklóristka spievala v Lúčnici a aj vďaka tomu precestovala svet.
Získala množstvo ocenení, ale nikdy nezbohatla. "Synovi raz vytýkali, načo chodí do práce, vraj by som ho mohla živiť. Ale aj mňa sa neraz pýtali, čo s toľkými peniazmi robím. Ľudia ale majú skreslenú predstavu, určite nemám viac ako ostatní slovenskí dôchodcovia. Malé prilepšenie sú akurát tantiémy z rozhlasu. Mohlo by toho byť aj viac, no moje piesne sa vysielajú hlavne v noci, aby sa pre istotu nedostala cez deň do éteru ľudová hudba. To, čím sa vo svete najviac pýšime, je u nás akoby na okraji záujmu," povedala svojho času pre týždenník.
V rozhovore padla reč aj na honoráre slovenských umelcov. Tá téma ju mala bolieť. "A neboja sa, čo bude na božom súde? Nech im zaplatia, ale až toľko? Je to veľká nespravodlivosť. Alebo ten moderátor, čo má hodinky za milión. Môže sa hanbiť. Detičky sú choré, utrápené, hladné a on takto rozhadzuje. Ja spievam za minimálny honorár a v mnohých prípadoch aj zadarmo," vyhlásila.
Mala pre to aj odôvodnenie. "Ak mi Pán Boh dal hlas, je to jasné znamenie, že musím spievať a robiť ľuďom radosť. Živím v sebe nádej, že sa raz všetci stretneme a budeme spievať piesne na oslavu velebnosti Božej. Len aby sme boli toho hodní," dúfala Laščiaková.
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.
V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V Redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú kultúru slovenského ľudu. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Svoje prvé vystúpenie absolvovala ako dva a polročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Počas štúdií na vysokej škole sa stala Darina Laščiaková členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976.
Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu tri razy zlatú a raz striebornú medailu. Množstvo jej nahrávok s OĽUN-om a so SĽUK-om vyšlo na gramoplatniach a cédečkách. Absolvovala stovky koncertov a vystúpení na rôznych podujatiach a festivaloch doma i v zahraničí.
V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane prekrásnej a nezabudnuteľnej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Účinkovala aj v niekoľkých filmoch ako napríklad Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) a Môj vienok zelený (1968).
Zaslúžilá umelkyňa Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 2009 sa stala nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo a v roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
Koktejl.sk
