Inflácia v Chorvátsku možno spomaľuje, no ceny potravín naďalej neúprosne zaťažujú peňaženky ľudí. Zelenina ako cesnak, fazuľa či petržlen láme na tržniciach rekordy a predáva sa aj za 8 až 10 eur za kilogram. Kým niektorí domáci vinia z tohto extrémneho zdražovania zavedenie eura, iní poukazujú na to, že vysoké ceny už dávno nie sú len špecifikom jadranského pobrežia, ale trápia aj mestá hlboko vo vnútrozemí, informuje web Dnevnik.
Štatistiky hovoria jasnou rečou a potvrdzujú pocity spotrebiteľov. Za posledné štyri roky zdražela fazuľa o 40 %, petržlen o 47 percent a cesnak, ktorý sa stal akýmsi symbolom tohto cenového šoku, o takmer 30 %. Chorvátsko pritom nie je vo všetkom sebestačné a veľkú časť dopytu pokrýva dovozom.
Len z Číny, ktorá je najväčším dodávateľom cesnaku, doviezli vlani vyše 700 ton. Napriek tomu sumy na pultoch neklesajú a základný spotrebný kôš je z mesiaca na mesiac drahší. Domáci pestovatelia obhajujú vysoké ceny neustále rastúcimi nákladmi na produkciu. „Všetko je drahšie, od osív až po ďalšie výdavky, takže je logické, že aj zelenina musí stáť viac,“ vysvetľuje majiteľka rodinnej farmy Ljubica s tým, že cenu prispôsobuje aj čerstvosti tovaru v danom čase.
Názory kupujúcich sa však rôznia. Kým Radovan zo Záhrebu hovorí o „prehnaných sumách od príchodu eura“, iní zákazníci priznávajú, že ľudia sa na jednej strane sťažujú na drahé potraviny, no na druhej neváhajú bez reptania zaplatiť desať eur za pár káv v kaviarni.
Najdrastickejší dopad má táto situácia na tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zástupkyňa Združenia na ochranu spotrebiteľov Ana Knežević ilustrovala absurdnosť situácie na príklade dôchodkyne z nemenovaného ostrova.
„Za kilogram zelenej fazuľky musí zaplatiť 10 eur. Pri penzii 503 eur tak dáva celé dve percentá svojho príjmu len na kilo zeleniny,“ uviedla. Či už je toto zdražovanie dôsledkom globálnych trhových zmien, alebo hlbších problémov chorvátskeho poľnohospodárstva, najťažšie bremeno naďalej nesú bežní spotrebitelia.
