Známy český spevák a bývalý úspešný maliar Martin Maxa (65) je už dva roky oficiálne starobným dôchodcom. Hoci za svoje hyperrealistické portréty v Nemecku kedysi zarábal obrovské sumy, dnes sa spolieha na oveľa skromnejší štátny príspevok, píše Super.cz. Vysoké zárobky z mladosti totiž investoval najmä do cestovania a podľa vlastných slov ich rozhadzoval, čo však vôbec neľutuje.
Svoj súčasný dôchodok berie s nadhľadom. „Stačí mi to tak na cigarety,“ priznal úprimne. „Na druhú stranu, keď mi to na účte toho dvanásteho alebo trinásteho pristane, tak ma poteší, že mi prídu peniaze zadarmo,“ dodal s úsmevom.
Bohémsky život je už minulosťou. Hoci kedysi predával obrazy za sumy, ktoré sa rovnali 18-mesačnému platu učiteľa, na zadné vrátka vtedy nemyslel. Dnes si uvedomuje, že sa blížia kritické roky, preto sa aktívne snaží finančne zabezpečiť na starobu. Aktuálne sa popri spievaní venuje aj prevádzkovaniu penzióna a cielene vytvára prostredie, ktoré mu bude samo generovať zisk.
K tejto zodpovednosti ho priviedla aj osobná skúsenosť s mamou, ktorá trpí ťažkým Alzheimerom a vyžaduje si 24-hodinovú opateru v špecializovanom zariadení. Do budúcna má preto umelec jasný plán a nemieni nič nechať na náhodu.
„Žijem sám a chcem, keď budem úplne starý, byť natoľko bohatý, aby som okolo seba mohol mať napríklad dve naozaj starostlivé ošetrovateľky,“ plánuje Maxa. Ako sám hovorí, nebránil by sa ani kvalitnému domovu dôchodcov, má jasnú predstavu. „Chcel by som byť taký pekný voňavý deduško, o ktorého je dobre postarané,“ zakončil.
Martin Maxa, vlastným menom Ivan Varga, sa narodil 15. marca 1961 v Moste. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Karlovej univerzite v Prahe a krátko pôsobil ako učiteľ telocviku. Ešte pred hudobnou kariérou sa presadil ako maliar, pričom jeho obrazy zaznamenali úspech najmä v Nemecku. Neskôr sa usadil v Litvínove, kde založil hudobný klub Pijonýr a začal si budovať publikum ako pesničkár s gitarou.
Na hudobnej scéne sa presadil so skupinou Náhodná sešlost, ktorá ho sprevádza dodnes. Vydal viacero albumov vrátane debutu C’est la vie, po ktorom nasledovali úspešné nahrávky ako Zpovědnice, Desáté patro či Zákulisí. Za svoju tvorbu získal aj uznanie v ankete Zlatý slavík - v roku 2000 vyhral kategóriu Skokan roka a o rok neskôr sa umiestnil na treťom mieste medzi spevákmi roka.
