Koktejl.sk
Látka DEET, chemicky označovaná ako N,N-diethyl-meta-toluamid, sa používa v mnohých repelentoch proti komárom. Má ich totiž spoľahlivo odpudzovať od ľudskej pokožky. Lenže je tu háčik. Hoci má DEET podľa viacerých štúdií pri dlhodobom používaní negatívny vplyv na ľudské zdravie, jeho repelentný účinok nemusí byť vždy jednoznačný. Vedci z USA a Francúzska zistili, že komáre sa môžu naučiť uprednostňovať pokožku ošetrenú DEET-om pred neošetrenou pokožkou.
Vedci z Virginia Polytechnic Institute and State University zistili, že komáre sa za určitých okolností dokážu naučiť vyhľadávať pach DEET-u, najpoužívanejšieho repelentu proti hmyzu na svete. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Journal of Experimental Biology.
Počas experimentu vedci skúmali komáre druhu Aedes aegypti. Najskôr im ponúkli vak s teplou ovčou krvou. Keď do prostredia vpustili pach DEET-u, komáre sa od neho spočiatku vzďaľovali. Následne výskumníci spojili kŕmenie teplou krvou s prítomnosťou repelentu. Počas troch opakovaní dostávali komáre krv počas dvadsiatich sekúnd, pričom posledných desať sekúnd bol súčasne prítomný aj pach DEET-u. Potom boli vystavené už len samotnému repelentu.
Výsledok prekvapil aj samotných vedcov. Viac ako 60 percent komárov sa pokúšalo štípať do látky, hoci v nej nebola prítomná žiadna krv. Keď im jeden z výskumníkov ponúkol dve ruky – jednu čistú a druhú ošetrenú DEET-om – väčšina komárov zamierila práve k ruke s repelentom.
„Bežne sa predpokladá, že repelenty fungujú vďaka svojmu chemickému zloženiu. Ukazujeme však, že mozog komára môže túto reakciu na základe skúsenosti zmeniť,“ uviedol spoluautor štúdie Clément Vinauger z Výskumného ústavu biológie hmyzu vo Francúzsku.
Autori zároveň zdôrazňujú, že podobné správanie bolo pozorované iba za veľmi špecifických laboratórnych podmienok. To znamená, že výsledky zatiaľ nemožno automaticky prenášať na bežné situácie v prírode.
Koktejl.sk
