Ukrajina nie je pod žiadnym nátlakom zo strany svojich spojencov, aby prestala bojovať proti Rusku, uviedol v stredu počas návštevy litovskej metropoly Vilnius ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Zelenskyj vycestoval do pobaltských republík Litvy, Lotyšska a Estónska s cieľom lobovať za viac finančnej a vojenskej pomoci Západu pre Ukrajinu. Jeho rokovania sa týkajú aj snáh Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO.
Na otázku, či partneri Ukrajiny v súčasnosti vyzývajú Kyjev, aby prestal bojovať, Zelenskyj vo Vilniuse odpovedal: „Nie je žiaden tlak od partnerov, aby sme sa prestali brániť. Nie je žiadny tlak na zmrazenie konfliktu, zatiaľ nie. V médiách sú rôzne hlasy, všetky som si prečítal. Myslím si však, že naši partneri zatiaľ nie sú oficiálne pripravení na to, aby nám dali takéto signály. Aspoň som ich osobne nepočul,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s litovským prezidentom Nausedom.
Krátko pred tým, ako ukrajinský líder začal vo Vilniuse rokovať s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom, taliansky minister obrany Guido Crosetto v Ríme vyhlásil, že nastal čas, aby cestu k mieru vydláždila diplomacia. Ukrajinská protiofenzíva podľa neho nepriniesla želaný výsledok a vojenskú situáciu je potrebné vnímať realisticky.
„Z tohto pohľadu... sa zdá, že nastal čas na ráznu diplomaciu – popri vojenskej pomoci – pretože z oboch strán prichádza množstvo dôležitých signálov,“ povedal Crosetto. Rusko podľa neho postupne prejavuje ochotu rokovať, aj s cieľom zabrániť škodám na svojom hospodárstve, pričom postoj Ukrajiny sa tiež zdá byť menej nekompromisný než predtým.
Rusko vyhlásilo, že je pripravené na mierové rozhovory, ak Ukrajina vezme do úvahy „nové skutočnosti“, pričom navrhuje uznať, že Rusko kontroluje približne 17,5 percenta ukrajinského územia, pripomína Reuters.
Samotný Zelenskyj odmietol akúkoľvek predstavu, že by Rusko malo záujem o rozhovory pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Naznačil, že Moskva by súhlasila s prestávkou v bojoch len vtedy, ak by ju ona sama potrebovala na konsolidáciu armády.
NATO PURSĽÚBILO UKRAJINE ĎALŠIU POMOC
Severoatlantická aliancia (NATO) bude Ukrajine naďalej poskytovať rozsiahlu vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc. Uviedla to po stredajšom mimoriadnom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina, ktoré sa konalo na žiadosť Kyjeva po nedávnych masívnych raketových a dronových útokoch ruských síl na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia zverejneného na webe Aliancie.
Viaceré členské krajiny na zasadaní konanom prostredníctvom videokonferencie na úrovni veľvyslancov načrtli plány na poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci v hodnote niekoľkých miliárd eur v roku 2024. Generálny tajomník Jens Stoltenberg v tejto súvislosti dôrazne odsúdil nedávne raketové a dronové útoky ruských síl na ukrajinských civilistov, pri ktorých boli použité aj zbrane zo Severnej Kórey a Iránu.
„Ruský prezident Vladimir Putin sa už druhý rok po sebe snaží zlomiť odpor Ukrajiny masívnymi útokmi, no nedarí sa mu to. Zatiaľ čo Moskva zintenzívňuje svoje útoky na ukrajinské mestá a civilistov, spojenci v NATO posilňujú ukrajinskú protivzdušnú obranu,“ uviedol Stoltenberg. Na rokovanie bol pozvaný aj zástupca Švédska. Rada NATO–Ukrajina bola vytvorená na summite Aliancie v júli 2023 a slúži ako fórum pre spoločné konzultácie, rozhodovanie a ďalšie aktivity.
Koktejl.sk
Koktejl.sk
