Chmelár brutálne naložil Skrúcanému: Skoro mi zabehlo! Práve tento človek chce Čekovského školiť

Vystúpenie hudobníka Mariána Čekovského na štátnych oslavách na Devíne vyvolalo v umeleckých kruhoch poriadnu vlnu vášní. Zabávač a herec Štefan Skrúcaný sa k tomu tvrdo vyjadril v podcaste Bod zlomu.

„Svojím spôsobom mu to ani nevyčítam, lebo mám taký pocit, že on už si svoj kalich horkosti vypil v týchto chvíľach, alebo si ho dopíja až do dna,“ zhodnotil s tým, že táto skúsenosť mu možno v mnohých veciach otvorila oči.

Hoci to podľa neho daný umelec mohol brať čisto profesionálne, Skrúcaný upozorňuje, že aj v umení treba nevyhnutne premýšľať v širších súvislostiach. Obľúbený zabávač sa zároveň ostro ohradil voči názoru, ktorý zastávajú aj niektorí jeho priatelia z brandže, že umelec by mal iba hrať a zostať apolitický. Tento postoj považuje za alibizmus.

Vyjadrenia Skrúcaného vyvolali ostrú reakciu exporadcu premiéra Roberta Fica a politického komentátora Eduarda Chmelára. Útok na Mariána Čekovského ho vyviedol z miery. „Odmietol jeho apolitickosť a vyhodil mu na oči, že to, že je ochotný hrať pre všetkých, nie je nezávislosť, ale 'pohodlný ústup od zodpovednosti'... Skoro mi zabehlo,“ napísal na sociálnej sieti.

Podľa Chmelára nemá Skrúcaný žiadne morálne právo poučovať iných o politickej zodpovednosti umelca. „Takto falošne moralizovať dokáže iba výnimočne bezcharakterná forma života,“ dodal tvrdo a pripomenul, že zabávač vystupoval na politických mítingoch pre Mikuláša Dzurindu, Roberta Mistríka či Radoslava Procházku.

„Bral od nich tučné honoráre a všetkých nás pobavil ani nie tak svojou straníckou estrádou ako hláškou "nerobil som to pre peniaze" - práve tento človek, ktorý nemá kožu na tvári, chce Čekovského školiť o tom, prečo treba robiť "angažované umenie", len aby si ospravedlnil ani nie tak pred verejnosťou ako pred samým sebou, prečo sa každému vždy vtieral do z*dku? Odporné a bezočivé,“ nebral si servítku pred ústa.

Chmelár v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa neho nás herci často citovo vydierajú domnelým nárokom rozprávať do všetkého, pretože počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. Tento príbeh však podľa neho má aj svoju druhú stranu, na ktorú netreba zabúdať.

„Boli to herci, ktorí odmietli národno-emancipačný zápas a faktické dokončenie demokratickej revolúcie v podobe štátnej nezávislosti Slovenskej republiky. Boli to oni, ktorí obhajovali tie najdrastickejšie a najneľudskejšie neoliberálne reformy opakovaním dzurindovských fráz, že štát je zlý vlastník, aby dnes od toho istého štátu drancovali zvyšky peňazí, ktoré mu po tých ekonomických pohromách ešte zostali,“ pokračoval.

Chmelár im zároveň vyčíta, že sa až na svetlé výnimky nikdy nepostavili proti vojnám a zabíjaniu vo svete. „Nie, herci už dávno nie sú svedomím tohto národa. Nie sú výnimoční, nie sú privilegovaní a ich pohľad na koaličnú krízu by nás nemal zaujímať viac ako pohľad jadrových fyzikov na opozičnú spoluprácu. A mal by to už každý konečne pochopiť," dodal na záver.