Koktejl.sk
Bývalý bosnianskosrbský vojenský veliteľ Ratko Mladič zomrel vo štvrtok vo väzenskej nemocnici v holandskom Haagu vo veku 84 rokov. TASR prináša v tejto súvislosti jeho profil.
- Ratko Mladič zomrel vo väzenskej nemocnici v Haagu vo veku osemdesiatštyri rokov.
- V roku 2017 bol odsúdený na doživotie za genocídu a vojnové zločiny.
- Ako veliteľ bosnianskosrbskej armády niesol zodpovednosť za masaker v Srebrenici.
- Po úteku pred spravodlivosťou bol zadržaný v Srbsku v máji dvetisícjedenásť.
- V máji dvetisícšestnásť mu tribunál odmietol dočasné prepustenie napriek kritickému zdravotnému stavu.
Mladiča v roku 2017 odsúdil tribunál OSN na doživotie za genocídu a vojnové zločiny spáchané pod jeho velením počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii. Verdikt v roku 2021 potvrdil aj Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).
Meno generálplukovníka Ratka Mladiča sa stalo symbolom krutostí, hoci bývalý dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA) sa stal jedným z najviac nenávidených veliteľov viacmenej náhodou. Takmer celú kariéru slúžil v Macedónsku a na západ Juhoslávie ho prevelili až v čase vypuknutia bojov v Chorvátsku.
Mladič ešte ako plukovník získal prvé vojnové skúsenosti v Knine. Mesto sa neskôr stalo centrom Republiky Srbská Krajina, neuznaného štátu chorvátskych Srbov. Jednotky pod jeho velením sa v lete a na jeseň 1991 zapojili tiež do bojov v prímorských chorvátskych mestách Šibenik či Zadar.
Napriek výraznej materiálnej prevahe a zapojeniu polovojenských jednotiek zo Srbska sa situácia nevyvíjala úplne podľa predstáv juhoslovanského velenia. Mladič podľa spomienok pamätníkov utrpel počas bojov pri meste Sinj ľahšie strelné zranenie a odvtedy takmer neodkladal ťažkú nepriestrelnú vestu, ktorá sa stala súčasťou jeho imidžu.
V októbri 1991 bol ambiciózny Mladič povýšený na generálmajora, pre širšiu verejnosť ale zostával neznámym. Už od štúdia na vojenskej škole ho však sprevádzala povesť nadaného stratéga. Či bola pravdivá, sa malo ukázať na jar 1992, keď sa stal najvyšším veliteľom bosnianskosrbskej armády.
Mladič sa v Bosne a Hercegovine 12. marca 1942 narodil, ale väčšinu života strávil inde. Jeho otec padol v radoch Titových partizánov tesne pred koncom druhej svetovej vojny a Ratka so sestrou a mladším bratom vychovávala matka.
Vrstovníci na neho spomínali ako na predčasne vyspelého chlapca, ktorý sa odmala staral o rodinný dobytok. Na živobytie si krátko zarábal ako sústružník v Sarajeve, potom ale 15-ročný Ratko našiel inzerát ponúkajúci štúdium na vojenskej priemyslovke v Zemune na predmestí Belehradu. Uniformu nosil ďalších viac ako 35 rokov.
V roku 1961 sa zapísal na vojenskú akadémiu, kde patril medzi najlepších študentov, a o štyri roky neskôr začal v macedónskom Skopje dôstojnícku kariéru. Do začiatku 90. rokov vystriedal v Macedónsku niekoľko jednotiek a pomaly postupoval po služobnom rebríčku.
Začiatkom roku 1991 Mladič krátko pôsobil v dočasne upokojenom Kosove, potom prišlo prevelenie do Chorvátska a v máji 1992 prevzal velenie jednotiek JNA v Bosne a Hercegovine. Až dovtedy s rodnou republikou nemal veľa spoločného. V službe v Macedónsku spoznal aj manželku Bosiljku, s ktorou mal syna Darka a dcéru Anu.
Vývoj v rozpadajúcej sa Juhoslávii bol v tom čase búrlivý a už 12. mája 1992 Mladič viedol štáb čerstvo založeného Vojska Republiky srbskej (VRS), ktoré prevzalo výzbroj aj vojakov od JNA.
Meno Ratka Mladiča zostane navždy späté najmä s masakrom v Srebrenici z leta 1995. Podľa niektorých ľudí, ktorí Mladiča bližšie poznali, masaker v Srebrenici v júli 1995 nepriamo spôsobila aj samovražda jeho dcéry. V meste Srebrenca a okolí bolo vtedy zavraždených viac ako 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Študentka medicíny Ana si vzala život v marci 1994 otcovou pištoľou, keď sa údajne dozvedela o jeho úlohe v etnických čistkách. Generálplukovník (povýšený bol v júni 1994) Mladič sa po jej smrti zatvrdil. V roku 1995 ním vedená armáda už ani napriek braniu rukojemníkov z radov pozorovateľov a vojakov OSN nestačila vzdorovať medzinárodnému tlaku a chorvátsko-moslimskej ofenzíve.
Žalobca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) už v júli 1995 Mladiča obvinil z vojnových zločinov. Trvalo ale 16 rokov, kým sa objavil pred sudcami v Haagu.
Z čela bosnianskosrbskej armády nedobrovoľne odišiel v novembri 1996 a potom sa po ňom zľahla zem. Napriek snahe medzinárodného spoločenstva dokázal vďaka pomoci belehradských vojenských kruhov dlho unikať spravodlivosti. Ako starý chorý muž, milovník včiel a medu a už iba tieň niekdajšieho mocného vojaka, bol zadržaný v máji 2011 na severe Srbska.
Súdny proces sa začal 16. mája 2012 a záverečné reči žaloba aj obhajoba vyniesli v decembri 2016. V novembri 2017 haagsky tribunál Mladiča odsúdil na doživotie. Uznal ho za vinného v desiatich z jedenástich bodov obžaloby vrátane jeho úlohy pri obliehaní Sarajeva a genocídy v Srebrenici. Išlo o posledný rozsudok, ktorým vyvrcholila práca ICTY.
Obhajoba sa proti nemu odvolala. Vo februári 2018 najprv márne žiadala o zrušenie rozsudku z dôvodu Mladičovho zdravia (podľa jeho advokátov trpel demenciou), odvolanie k MICT, ktorý prevzal agendu ICTY, prišlo v marci 2019. Konečný verdikt, ktorý Mladiča uznal za vinného a potvrdil mu doživotný trest odňatia slobody, padol 8. júna 2021.
Jeho syn Darko v apríli 2026 pre bosnianskosrbskú televíziu RTRS uviedol, že jeho otec utrpel mozgovú príhodu a jeho zdravotný stav sa zhoršuje.
Koncom apríla 2026 podali jeho právnici návrh na dočasné prepustenie zo zdravotných dôvodov a žiadali prevoz na liečenie do Srbska. Poukazovali na to, že Mladič je „v stave pokročilého, nezvratného zhoršovania sa zdravotného stavu“ a speje ku koncu svojho života. Medzinárodný mechanizmus pre trestné tribunály (IRMCT) však túto žiadosť 14. mája zamietol.
Koktejl.sk
