Slovensko sa v rebríčku ukradnutých e-mailovov posunulo: Aha, aké heslá sú ľahkým terčom pre hackerov!

Hlásených bolo vlani viac ako dva milióny prípadov únikov údajov. Slovensko skončilo v celosvetovom rebríčku ukradnutých e-mailových kont a domén na 34. mieste. Ľahkým terčom pre hackerov boli najmä heslá tvorené jednoduchými číselnými kombináciami, krstnými menami či výrazmi ako heslo alebo obrázok1. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau.

Nebezpečnou hrozbou sa stali aj útoky riadené umelou inteligenciou (AI). Podľa analýzy v globálnom meradle pribudli deepfake podvody, ktoré sa zamerali na spoločnosti po celom svete. Zarezonovali tiež falošné deepfake videá a hlasy, ktoré zneužívali identitu známych osobností a lákali ľudí na podvodné investičné schémy.

Medzi najzraniteľnejšie údaje vlani patrili heslá, e-mailové adresy, používateľské mená, telefónne čísla, mená a priezviská. „Pre kyberzločincov sú kombinácie týchto údajov doslova zlatou baňou, pretože spresňujú profil potenciálnej obete. Čím viac údajov o človeku vedia, tým jednoduchšie vedia zacieliť podvod,“ priblížila spoločnosť.

Najčastejšie zneužívanými kombináciami v minulom roku boli e-mail s heslom, používateľské meno s heslom a telefónne číslo s menom a priezviskom. Kým zneužívanie kombinácie e-mailu a hesla vlani kleslo o 5 %, ostatné dve kombinácie medziročne vzrástli o vyše 30 %.

Analýza odhalila, že mnohí používatelia naďalej využívajú jednoduché a predvídateľné heslá či kombinácie znakov, čím svoje účty a identitu vystavujú vysokému riziku. Medzi najčastejšie používané heslá v celosvetovom meradle patria číselné kombinácie 123456, 123456789, 12345678, 12345 a 111111, ktorých hacknutie podľa spoločnosti trvá menej než sekundu.

V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami e-mailových adries spolu s heslami sa Slovensko vlani umiestnilo na 34. mieste. Ide o e-maily s lokalizačnou doménou „.sk“. V porovnaní s rokom 2023 si Slovensko polepšilo, predvlani totiž bolo na 17. mieste.

Na dark webe, ktorý kyberzločinci využívajú na výmenu ukradnutých osobných údajov získaných z phishingu, smishingu alebo iných typov hackerských útokov, sa objavujú aj čísla kreditných kariet, CVV kódy a dátumy vypršania platnosti. „Európa si medziročne výrazne pohoršila, až o 94 %, a stala sa kontinentom s najvyššou mierou nezákonnej výmeny údajov o kreditných kartách,“ uviedla spoločnosť CRIF. Slovensko skončilo na 87. mieste.