Fyziológovia z Aberdeenskej univerzity skúmali, ako telo využíva rôzne druhy tukov v závislosti od úrovne fyzickej zdatnosti jedinca. A zistili, že u športovcov telo dokáže spaľovať nasýtené tuky pri vytrvalostnom tréningu, a dokonca nasýtené tuky preferuje ako palivo. Naopak u ľudí nepohybujúcich sa ho ukladá automaticky do podkožného a brušného tuku. Ale keď títo ľudia začnú intenzívne cvičiť aspoň päť hodín týždenne, po niekoľkých mesiacoch telo začne nasýtené tuky aj spaľovať.
Vedci z Aberdeenu do svojej štúdie zaradili dve skupiny osôb, superzdravých športovcov a mužov s diabetom 2. typu, ktorí sa pohybovali len málo alebo vôbec. Obe skupiny si počas ôsmich týždňov vymenili cvičebné režimy. Športovci podstúpili dekondíciu, kedy prešli z intenzívneho cvičenia po dobu najmenej deviatich a pol hodiny týždenne na žiadne cvičenie. Ľudia s diabetom 2. typu medzitým podstúpili vytrvalostný tréning, pri ktorom cvičili päť hodín týždenne.
Pred a po zmene životného štýlu dostali dobrovoľníci injekčne malé množstvo rôznych tukov a podstúpili vyšetrenie magnetickou rezonanciou, aby vedci zistili, ako sa tuk chová vo vnútri ich svalových buniek. Z analýzy výsledkov vyplýva, že skupina s diabetom 2. typu schudla, zlepšila sa u nej citlivosť na inzulín a znížila hladinu cholesterolu, triglyceridov a glukózy nalačno.
„Zistili sme, že športovci intenzívne využívajú nasýtené tuky pri vysokej fyzickej aktivite, a naopak u ľudí s diabetom 2. typu sme pozorovali prevažne ukladanie do tukových zásob. U ľudí s diabetom 2. typu sme tiež preukázali, že vytrvalostný tréning zvýšil využitie nasýtených tukov v bunkách kostrového svalstva do tej miery, že sa po ôsmich týždňoch tréningu začali podobať dekondičným športovcom," uviedla hlavná autorka výskumu profesorka Dana Dawsonová z Aberdeenu
"Celkovo najpozoruhodnejší a úplne nový pohľad, ktorý sme si z tejto štúdie odniesli, je ten, že jedna veľkosť nesedí všetkým a že kardiometabolické zdravie človeka určuje, ako efektívne je schopný využívať rôzne tuky ako palivo,“ dodala.