Spolupráca režiséra rozprávky Tri oriešky pre Popolušku s tajnými: Tvrdé slová kolegu!

Čo majú spoločné bláznivá komiksová komédia Kdo chce zabít Jessii?, legendárna komédia o pražských vodníkoch, rozprávka o Popoluške či populárny seriál o princeznej Arabele? Všetky tieto nezabudnuteľné filmové diela vznikli vďaka fantázii, predstavivosti a talentu filmového režiséra Václava Vorlíčka († 88). Jeho tvorba sa zapísala do dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so scenáristom Milošom Macourkom.

Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie dobrodružného filmu. Hneď po maturite v roku 1950 robil skúšky na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU), nebol však prijatý. Po roku bol jeho pokus úspešný a na školu sa dostal. Štúdium réžie ukončil v roku 1956, jeho absolventským filmom bola snímka Direktiva.

Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov v Prahe, okrem iného získaval skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve on Vorlíčka upozornil na to, že jeho poslaním sú komédie. Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však zapísal až v roku 1966 komédiou Kdo chce zabít Jessii?

V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú samotný Vorlíček označuje za svoje najobľúbenejšie dielo. O rok neskôr vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej.

Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tri oriešky pre Popolušku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky. Rovnako nesmrteľná je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977).

Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom. V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela plný trikov a skvelých hereckých výkonov. Jeho voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek bolo uvedené na obrazovky v roku 1993. Nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční košili (1987).

Václav Vorlíček sa ujal aj réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel (2011).

Aj keď je Vorlíček považovaný za jedného z najúspešnejších českých režisérov, niektoré filmy by radšej nenatočil. Patrí medzi ne patrí normalizačná trilógia o víne - Búrlivé víno, Zrelé víno a Mladé víno. V minulom režime podľa vlastných slov na výber niekedy nemal a musel robiť aj filmy, čo neboli podľa jeho predstáv.

Pred náročné rozhodnutie ich vtedy s Macourkom postavil riaditeľ Filmových štúdií Barrandov Miloslav Fábera (†76). „Což takhle dát si špenát pustí do výroby, až keď natočíme tú trilógiu. Dovtedy nie, a pokiaľ neposlúchneme, môže sa nám tiež stať, že nebudeme pracovať vôbec. Miloš si knižku vzal domov, prečítal a potom mi zavolal, že nám nezostáva nič iné, len sa zastreliť,“ cituje Vorlíčkove slová český Blesk.

Režisér mal aj v tých najprísnejších rokoch tak stále prácu a mohol chodiť na Západ, čo sa jeho spolupracovníkom veľmi nepozdávalo. Časom sa zistilo prečo. Oznámenie z Archívu bezpečnostných zložiek prinieslo jednoduché vysvetlenie: Vorlíčka vo svojej evidencii viedla X. správa Zboru národnej bezpečnosti v kategórii kandidát tajnej spolupráce, a dokonca aj ako agenta s krycím menom Vašek, informuje Blesk. Jeho zväzky však mali byť v decembri 1989 – ako mnohé ďalšie – zničené.

Odkedy sa Vorlíčkova spolupráca s tajnými mala začať tak nevedno. Rodák z Prahy túto informáciu nepopieral, ale jedným dychom dodal, že nikdy nikoho nepoškodil a ani neudal. Niektorí kolegovia mu to však nevedeli odpustiť. Medzi nich patril aj Jiří Menzel († 82): „Niekedy mi napadalo, že Rusi prišli len preto, aby súdruhovia režiséri nemali konkurenciu. Dovtedy druhoradí režiséri ako Vorlíček, Sequens alebo Balík ovládli Barrandov. Im vôbec nešlo o nejakú ideológiu. Títo nás likvidovali premyslene a cynicky,“ povedal kedysi pre Hospodárske noviny.

V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v pražskej Nemocnici pod Petřínom. O svojom živote spätom s filmom povedal: „Bol to život tak trochu dobrodružný, ale nemusím ľutovať ani jedinú minútu, ktorú som tomu venoval.“ Jeho krédom bola veta: „Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život.“