Dom s pokladmi po Menšíkovi († 58) je na predaj: Pozrite, ako vyzerá vila legendy! Z tej sumy sa vám zatočí hlava

Vila s pokladmi po legendárnom českom hercovi Vladimírovi Menšíkovi († 58) môže byť vaša. Záujemca však musí z vrecka vytiahnuť takmer 9,5 milióna českých korún (asi 390-tisíc eur), uvádza realitka, na ktorú sa obrátil jeho vnuk Martin (47). Okrem domu získa nový majiteľ tiež zbierku predmetov po jednom z nezabudnuteľných českých komikov, dodáva Blesk.

S rekonštrukciou domu, ktorý zakúpil v zúboženom stave, Martinovi pomáhal jeho otec Petr Menšík (70), ktorého mal so svojou prvou manželkou. Dvojica spolu dokázala opraviť 380 m² obytnej plochy a k nej je tiež pozemok s rozlohou 2800 metrov štvorcových. Majiteľ ho však chce dva roky po kolaudácii a náročnej práci urýchlene predať a presťahovať sa.

Novou destináciou bude Brno. „Jeho druhá manželka tam má veľmi chorú mamičku a jej dcéra z predchádzajúceho vzťahu začala už v Brne chodiť na strednú školu,“ dozvedel sa český web od susedov. „Kúpeľne sú veľmi luxusné, pán Menšík ich robil sám. Pracuje ako obkladač a na svoj dom použil ten najlepší materiál,“ dodala maklérka Zita Blažková. FOTO z interiéru domu nájdete v galérii!

Vladimír Menšík sa narodil 9. októbra 1929 v Ivančiciach na južnej Morave. Pochádzal z robotníckej rodiny. Od detstva chodil rád do cirkusu, hrával v hudobnom súbore Adolfa Pištěláka a lákalo ho herectvo. Otec ho však nasmeroval na strojníctvo. Vladimír Menšík vyštudoval priemyslovku a nastúpil do Brnianskych strojární.

Na druhý pokus ho však prijali na Janáčkovu akadémiu múzických umení, ktorú absolvoval v roku 1953. Umiestenku dostal do kočovného Vesnického divadla, kde si ho všimol E. F. Burian. Po roku k nemu prestúpil, no prísna disciplína v Burianovom súbore mu nevyhovovala, preto sa od roku 1958 stal členom voľného hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov.

Prvý raz sa mihol pred kamerou v budovateľskom filme režiséra K. M. Walló s názvom Veľká príležitosť (1950). V roku 1956 prišla výraznejšia rola vo filme Dědeček automobil režiséra Alfréda Radoka. V snímke Král Šumavy Menšík dokázal skĺbiť komický prejav so schopnosťou dať postave dramatické rysy. Podobná bola aj úloha čašníka Kiciho v detektívke 105 % alibi.

V komédii Hledá se táta vytvoril jednu z hlavných úloh, podobne aj v kriminálnej komédii Mezi námi, zloději. Napriek tomu sa však často objavoval ako protagonista menších no nezabudnuteľných komických či tragikomických postavičiek oživujúcich dej. Presne takí boli muži v policajných uniformách márne sa pokúšajúci vzbudzovať autoritu – v komédiách Zdeňka Podskalského Bílá paní a Ženu ani květinu neuhodíš, vo filme Kdo chce zabít Jessii či v kriminálke Partie krásného dragouna.

Bravúrne zahral malé úlohy náhodného diváka v dráme Spalovač mrtvol či okradnutého milenca v obľúbených Světákoch Zdeňka Podskalského. Veľký herecký priestor v neobvyklom žánri dostal Menšík k úlohe sadistického vraha v absurdnej komédii Happy end Oldřicha Lipského, ktorej dej sa premieta pospiatky. Hereckým koncertom s Jiřinou Bohdalovou bol film Vražda Ing. Čerta. Populárna je dodnes rozprávka Tři oříšky pro popelku.

O tom, že Menšíkovou parketou ostávali komédie, sa mohli diváci presvedčiť vo filmoch Pane vy jste vdova, Slaměný klobouk, Jak utopit doktora Mráčka a Což takhle dát si špenát. Menšík sa stal jedným z najobsadzovanejších hercov v zábavných televíznych programoch. Uvádzal televízne Silvestre v rokoch 1977, 1978 a 1979, v nespočetnom množstve televíznych scénok a skečov sa objavil s hereckou partnerkou Jiřinou Bohdalovou. Zahral si tiež v seriáloch Pan Tau, či Arabela.

Zároveň však na Vladimíra Menšíka čakali aj dramatické úlohy – predovšetkým v televíznej inscenácii Ikarův pád, ktorú napísal Jiří Hubač a režíroval František Filip. Hra, ktorej hlavnou témou bol alkoholizmus, sa dočkala vyznamenania na Medzinárodných televíznych festivaloch Zlatá Praha a Monte Carlo. V roku 1983 na ňu nadviazalo pokračovanie Tažní ptáci. Nakrúcania tretieho dielu Zima Poutníků sa už Vladimír Menšík nedočkal.

Herca trápila zhoršujúca sa astma, ktorú dostal ako 35-ročný. Postupne sa naučil pichať si sám injekcie, aby dokázal pracovať. Naposledy stál pred kamerou v roku 1988 vo filme Dušana Kleina Dobří holubi se vracejí.

Koncom mája 1988 vysielala televízia priamy prenos zábavného programu ABECEDA z brnianskej haly Rondo, kde mal vystupovať aj Menšík. Skončil však v nemocnici, kam mu za potlesku publika v sobotu večer posielala pozdrav moderátorka Magdaléna Dietlová a želala mu skoré uzdravenie. Na druhý deň, 29. mája 1988 večer, Vladimír Menšík svoj zápas s chorobou prehral.