03. aug. 2026 o 19:53
TASR, Koktejl

Rázny krok kráľovskej rodiny! Mladá princezná nastupuje na vojenský výcvik: TOTO ju čaká ďalších 11 mesiacov!

placeholder
Dánsko sa pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku.
Zdroj: TASR/AP

Vojenská služba v Dánsku sa predlžuje, krajina reaguje na napätie v Európe.

Zahraničná politika
03. aug. 2026 o 19:53
Rázny krok kráľovskej rodiny! Mladá princezná nastupuje na vojenský výcvik: TOTO ju čaká ďalších 11 mesiacov!

Vojenská služba v Dánsku sa predlžuje, krajina reaguje na napätie v Európe.

Približne 1600 brancov v pondelok v Dánsku nastúpilo do predĺženej vojenskej služby, ktorá po novom trvá 11 mesiacov. Dánsko tak pokračuje v posilňovaní svojich obranných kapacít v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, vojnu na Ukrajine a rastúci význam bezpečnosti v Arktíde, informovala agentúra Reuters.

Nových brancov čaká päť mesiacov základnej prípravy a následne šesť mesiacov operačnej služby. Dánske ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové formy vojenskej služby vrátane dronovej čaty v rámci veliteľstva špeciálnych operácií.

Medzi novými brancami je aj 19-ročná princezná Isabella, druhorodené dieťa kráľa Frederika X. a kráľovnej Mary, ktorá na 11 mesiacov nastúpila do pluku kráľovskej gardy husárov v kasárňach Antvorskov v meste Slagelse. V Slagelse absolvoval vojenskú službu aj jej starší brat, korunný princ Christian.

Agentúra DPA podotkla, že členovia dánskej kráľovskej rodiny tradične trávia časť svojho života v ozbrojených silách, čo je prax, ktorá je aj v iných európskych monarchiách. Dánsko v roku 2024 rozhodlo o rozšírení povinnej vojenskej služby aj na ženy a zároveň o predĺžení jej trvania zo štyroch na 11 mesiacov. Počet brancov chce krajina postupne zvýšiť z približne 5000 na 7500 ročne, a to do roku 2033.

Noví branci nastúpili v čase, keď sa Dánsko pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku. Rota s viac ako 100 vojakmi tam má ešte tento mesiac na jeden mesiac prevziať operačné úlohy od profesionálnych vojakov.

Toto nasadenie má aj politický rozmer vzhľadom na opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o pripojenie tohto poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť. Vlády Grónska a Dánska Trumpovu požiadavku odmietli.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na júlovom summite NATO v Ankare uviedla, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia členských krajín aliancie „vrátane toho nášho“.

Systém vojenskej služby v Dánsku funguje na princípe losovania medzi zdravými mladými ľuďmi, ktorí dovŕšia 18 rokov. Vojenskú službu však už mnoho rokov takmer výlučne vykonávajú dobrovoľníci a lotéria sa využíva iba na doplnenie zostávajúcich kapacít. Vojenskú službu založenú na odvodoch majú aj ďalšie severské krajiny Švédsko, Fínsko a Nórsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva.