Koktejl.sk
Bývalý moderátor TV Markíza Viktor Vincze (35) otvorene prehovoril o radikálnych zmenách vo svojom živote. V rozhovore u novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej (38) priznal, že jeho nedobrovoľný odchod z obrazoviek mal nakoniec nečakaný a mimoriadne šťastný výsledok. Práve vďaka tomu, že zostal bez práce v televízii, sa ich rodina s manželkou Adelou (46) mohla rozrásť o druhé adoptované dieťa – dcérku Lujzu.
Ak by moderátora nevyhodili, ich osud by sa pravdepodobne uberal úplne iným smerom. Po odchode z televízie si Vincze doprial čas na oddych a nový nádych, pričom sa už aktívne pripravoval na návrat k lietaniu. Práve v momente, keď s manželkou riešili náročnú logistiku jeho leteckej kariéry a pobytov mimo domova, prišiel osudový telefonát.
„Keď už som sa na to chystal po pauze vrátiť, tak vtedy zavolali s Lujzou. Vyzerá to ako keby taký plán, ktorý odniekiaľ prichádza, že takto sa to celé malo vyvinúť. O to viac, že keby som sa rozhodol, že idem lietať, alebo idem robiť nejakú inú prácu, tak Adelka mala už v tom období, keď volali, zazmluvnené nové relácie v Česku, veci, ktoré sa už v tom momente, keď zavolali, nedali zrušiť,“ zaspomínal si.
Rozhodnutie vziať si druhé dieťa si vyžadovalo okamžitú zmenu priorít, keďže na rozdiel od tehotenstva sa na príchod adoptívneho dieťaťa nedá organizačne pripravovať 9 mesiacov. Kariéra pilota tak musela ísť bokom. „Keby som nebol býval zostal na rodičovskej, tak dnes máme iba Maxíka a bola by to obrovská chyba. Keď to dnes beriem s odstupom času, že Lujzička má už skoro rok a je to úplný zázrak,“ priznal otvorene.
Pri otázke na časový priestor, ktorý majú budúci rodičia na dôležité životné rozhodnutie od prvého telefonátu, moderátor priblížil realitu adopčného procesu. Hoci úrady na páry netlačia a prízvukujú, že všetko je na ich rozhodnutí, v záujme dieťaťa by sa malo jednať promptne. „Samozrejme - ideálne čím skôr, lebo veď tam nie je na čo čakať, to dieťa by si malo nadväzovať nejaký kontakt so svojimi budúcimi rodičmi od čo najútlejšieho veku,“ vysvetlil.
Keďže manželia už mali skúsenosť z adopcie, presne vedeli, do čoho idú, a neváhali ani minútu. Vďaka predchádzajúcim skúsenostiam prebehlo všetko bez zbytočného zdržiavania a manželia sa snažili proces zorganizovať tak, aby mali dcérku rýchlo pri sebe. Samotný proces trval približne dva až tri týždne.
Jeho súčasťou boli aj povinné interakcie s dieťaťom pod dohľadom odborníkov. „Pozerajú sa na teba psychológovia, sociálni pracovníci a tak, že či všetko v poriadku, či na seba všetci reagujeme pekne. A potom ide domov,“ opísal záverečné kroky adopcie Vincze. Po týchto nevyhnutných formalitách si rodina mohla konečne vydýchnuť a už vo februári si malú Lujzu priniesli domov.
Koktejl.sk
