Odkazy zo záhrobia nie sú fikcia: Odborníci prelomili mlčanie! Opísali, ako vyzerá skutočný kontakt so zosnulými

Mnoho ľudí verí, že tí, ktorých sme milovali, sa s nami dokážu spojiť aj po smrti. Ak patríte k nim, možno vás zaujme výskum Billa a Judy Guggenheimovcov, ktorí sa v 80. a 90. rokoch minulého storočia zaoberali tým, ako ľudia komunikujú so svojimi zosnulými blízkymi, píše Unilad.

Hoci existuje množstvo skeptikov, ktorí považujú komunikáciu po smrti za nemožnú, podľa Guggenheimovcov je takzvaná „posmrtná komunikácia“ (ADC – After-Death Communication) medzi Američanmi dlhodobo dobre zdokumentovaným javom. Po rozhovoroch s približne 2 000 ľuďmi dospeli k zaujímavým zisteniam.

Zabudnite na scény s tabuľkami Ouija, strašidelné nápisy na stenách alebo správy na zarosenom zrkadle – to je len fikcia. Výskumníci zistili, že posmrtná komunikácia prebieha oveľa nenápadnejšie a prirodzenejšie.

Odhaduje sa, že 60 až 120 miliónov Američanov zažilo aspoň jeden takýto zážitok. K týmto momentom dochádza najčastejšie v obdobiach, keď pozostalí zažívajú stres, potrebujú podporu alebo počas významných výročí.

Ľudia v prieskume uviedli, že znamenia od zosnulých sa prejavujú prostredníctvom bežných situácií, ktoré však nesú „zvláštny“ podtón:

• Vône: Pocítenie známej vône spojenej s danou osobou (ide o najčastejší spôsob kontaktu).
• Sny: Živé „návštevné sny“, ktoré sú intenzívnejšie, farebnejšie a reálnejšie než bežné sny.
• Hudba: Náhodné prehratie piesne, ktorá mala pre zosnulého význam.
• Elektronika: Blikajúce žiarovky alebo podivné správanie elektronických zariadení.
• Zvieratá: Náhle zmeny v správaní domácich miláčikov.
• Fyzický kontakt: Pocit, že sa vás niekto dotýka.

Manželia Guggenheimovci, ktorí sa tejto problematike venovali niekoľko desaťročí, pred Billovou smrťou v roku 2023 uviedli, že účelom týchto návštev, kontaktov a znamení je ponúknuť útechu, uistenie a nádej pozostalým rodinným príslušníkom a priateľom, ktorí sa vyrovnávajú so stratou.

Podľa ich zistení sa v týchto odkazoch zvyčajne opakujú podobné motívy, pričom zosnulí sa prostredníctvom nich snažia svojim blízkym odkázať, že sú v poriadku, nemusia si o nich robiť starosti a stále ich milujú, čím im neraz dávajú posledné zbohom. Je to hrejivá myšlienka, ktorá mnohým ľuďom prináša vnútorný pokoj vedomím, že na nás naši drahí myslia aj po tom, čo opustili tento svet.