Jablká sú vynikajúce čerstvo odtrhnuté, no s trochou pozornosti ich môžeme uchovať v dobrom stave celé mesiace. Zistite, ako správne skladovať jablká cez zimu. Jablká patria medzi najdostupnejšie ovocie, sú obľúbené pre svoju chuť aj obsah vlákniny, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Navyše sa ľahko prenášajú, dajú sa použiť v mnohých receptoch a na rozdiel od iného ovocia vydržia pomerne dlho.

Ich trvácnosť cez zimu však závisí od odrody, stavu plodov a najmä od miesta, kde sú uskladnené. Jablko ponechané v teplej kuchyni rýchlo zmäkne, zvráskavie a stane sa múčnatým. To isté jablko, starostlivo vybrané a uložené v chlade, na vhodnom mieste, môže zostať chutné týždne či dokonca niekoľko mesiacov. Preto, ak máme jablká z vlastného sadu alebo si na jeseň kúpime väčšie množstvo, oplatí sa ich správne pripraviť na skladovanie.

Nie všetky jablká vydržia rovnako dobre cez zimu. Vo všeobecnosti sa neskoré odrody, zberané na jeseň, skladujú lepšie ako skoré letné odrody. Pevné jablká s hustou dužinou a zdravou šupkou sú najvhodnejšie na skladovanie.

Odrody ako Idared, Jonathan, Golden Delicious, Fuji alebo Granny Smith môžu vydržať dlho, ak sú plody zdravé a skladované v správnych podmienkach. Jablká, ktoré chceme skladovať, treba zbierať, keď sú zrelé, ale ešte nie mäkké. Veľmi zrelé ovocie je vhodné na okamžitú konzumáciu, ale na skladovanie vydrží kratšie.

Jablká zozbierané na začiatku ich bežného obdobia zberu a neskoršie dozrievajúce odrody sa zvyčajne skladujú lepšie. Je dôležité, aby boli plody zbierané opatrne, bez hádzania do vedier alebo debien. Údery môžu jablká výrazne poškodiť. Jablká vhodné na zimu musia byť celé, tvrdé, bez rezov, hlbokých škvŕn, dier po hmyze alebo hnilobných miest.

Poškodené, popraskané alebo veľmi zrelé plody netreba vyhadzovať. Môžu sa zjesť ako prvé alebo použiť do koláčov, kompótov, jablkového pyré, šťavy či džemu. Dôležité je, aby neboli uložené spolu so zdravými jablkami.

Jablká môžeme skladovať cez zimu celé mesiace, až do jari, ak ich správne uložíme a udržíme v dobrých podmienkach.

Jablká dozrievajú aj po zbere. V teple tento proces prebieha rýchlo, v chlade sa výrazne spomalí. Preto je nízka a stabilná teplota najdôležitejším faktorom, ak chceme, aby vydržali dlhšie.

Väčšina odrôd sa najlepšie skladuje pri teplote okolo 1 °C, niektoré citlivejšie odrody preferujú 3-4 °C. V bežnej domácnosti však ideálne podmienky nedosiahneme. Miestnosť, kde sa teplota pohybuje medzi 3 a 10 °C, je veľmi vhodná, pokiaľ jablká nezamrznú.

Jablká potrebujú aj pomerne vysokú vlhkosť. Veľmi suchý vzduch spôsobuje, že strácajú vodu a šupka ačína vráskavieť. Odborníci odporúčajú na profesionálne skladovanie relatívnu vlhkosť 90-95 %. Doma môžeme obmedziť stratu vody použitím vhodných debien, baliaceho papiera alebo perforovaných vreciek, pričom plody nesmieme uzavrieť do nádoby, kde by sa hromadil kondenz.

V dome je najlepšou voľbou zvyčajne chladná pivnica, nevykurovaná komora alebo čistá pivnica, kde je teplota relatívne stabilná. Miesto by malo byť tmavé, chránené pred mrazom a umožňovať miernu cirkuláciu vzduchu.

Pred uskladnením sa jablká starostlivo triedia. Neodporúča sa ich umývať, pretože zvyšná vlhkosť na šupke môže podporiť vznik plesní. Umývajú sa až pred konzumáciou.

Plody môžeme uložiť do čistých drevených alebo plastových debien, pevných kartónových škatúľ alebo na police. Ideálne je, aby neboli uložené vo veľmi hrubej vrstve. Jeden alebo dva rady sa ľahšie kontrolujú a znižujú tlak na spodné plody.

Pre lepšiu ochranu môže byť každé jablko zabalené do kúsku čistého papiera. Papier obmedzuje priamy kontakt medzi plodmi a spomaľuje šírenie hniloby z jedného jablka na druhé. Táto metóda je užitočná najmä vtedy, keď chceme jablká skladovať niekoľko mesiacov.

Debny by nemali byť úplne pritlačené k stene alebo položené priamo na veľmi studenú a vlhkú podlahu. Je lepšie ich dať na podložku, policu alebo niekoľko dosiek, aby mohol vzduch cirkulovať okolo nich.

Jablká treba pravidelne kontrolovať, najlepšie raz za týždeň alebo za dva. Plody, ktoré začínajú mäknúť, škvrniť sa alebo kaziť, treba ihneď vybrať a čo najskôr spotrebovať. Inak môže jedno pokazené jablko pokaziť aj ostatné.

Jablká by sa nemali skladovať v tej istej debne s zemiakmi, cibuľou alebo inou zeleninou. Jablká produkujú etylén, prírodný plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ovocia a môže spôsobiť rýchlejšie starnutie niektorých druhov zeleniny. Navyše môžu jablká preberať silné pachy z okolia.

V byte je najistejším a najjednoduchším riešením chladnička. Jablká sa najlepšie skladujú v zásuvke na ovocie a zeleninu, kde je nižšia teplota a vyššia vlhkosť ako na bežných policiach.

Po triedení môžeme jablká vložiť do potravinových vreciek, do ktorých urobíme niekoľko malých otvorov. Vrecko pomáha udržať vlhkosť a zabraňuje vráskaveniu jabĺk, otvory umožňujú minimálne vetranie a znižujú tvorbu kondenzu. Netreba ich príliš natlačiť, najmä ak sú už dobre zrelé.

Ak v chladničke nie je dosť miesta, jablká môžeme rozdeliť na viacero dávok. Najzrelšie alebo mierne poškodené sa zjedia ako prvé, najpevnejšie a najzdravšie sa nechajú na neskôr.

Zasklený balkón možno použiť len vtedy, ak zostáva chladný, ale nezamŕza. Debna umiestnená ďalej od okna a priamych slnečných lúčov poskytuje lepšiu ochranu.

Komora vnútri bytu je vhodná len na krátkodobé skladovanie. Ak je teplota podobná ako v ostatných miestnostiach, jablká rýchlo zmäknú. V takom prípade je lepšie držať v komore len malé množstvo na bežnú spotrebu a zvyšok v chladničke.

Doba skladovania sa veľmi líši podľa odrody, stupňa zrelosti a skladovacích podmienok. Niektoré jablká si zachovajú kvalitu len niekoľko týždňov, zatiaľ čo neskoré, pevné a zdravé odrody môžu vydržať tri až štyri mesiace vo veľmi dobrých podmienkach, takže ich môžeme mať až do jari.

V chladnej a dobre organizovanej pivnici môžu vhodné odrody jabĺk prežiť zimu bez problémov. Profesionálne sklady dosahujú dlhšie obdobia, pretože presne kontrolujú teplotu, vlhkosť a zloženie vzduchu, čo doma nie je možné úplne zabezpečiť.

Jablko, ktoré začalo mäknúť, netreba vyhadzovať. Ak nemá pleseň alebo nepríjemný zápach, dá sa výborne použiť v tepelne upravených jedlách. Mäkkšie jablká sú vhodné do koláčov, zákuskov, pečených jabĺk, jablkového pyré, palaciniek, kompótu alebo džemu.

Ak máme väčšie množstvo a nemáme dostatočne chladný priestor, časť plodov môžeme konzervovať. Jablká môžeme nakrájať na plátky a zamraziť na jablkové koláče, usušiť, spracovať na kompót alebo uvariť na pyré. Mrazenie nezachováva textúru čerstvého jablka, ale je veľmi praktické na dezerty a omáčky.

Okrem príjemnej chuti a veľkého množstva odrôd majú jablká aj viacero dôležitých zdravotných benefitov. Jablko môže ľahko nahradiť sladkú desiatu alebo vysoko spracovaný produkt, dá sa vziať do práce či do školy.

Stredne veľké jablko, asi 180 gramov, má približne 95 kalórií a viac ako 4 gramy vlákniny. Zároveň obsahuje veľmi málo tuku a sodíka a má vysoký obsah vody.

Jablká poskytujú vitamín C, draslík a menšie množstvá vitamínov skupiny B a vitamínu K. Nie sú veľmi koncentrovaným zdrojom vitamínov v porovnaní s niektorými bobuľami, ale významne prispievajú k dennému príjmu živín, najmä ak sa konzumujú pravidelne.

Jedným z najdôležitejších benefitov jabĺk je ich obsah vlákniny. Tá zahŕňa nerozpustnú vlákninu, ktorá pomáha udržiavať normálny pohyb čriev, aj rozpustnú vlákninu.

Najznámejšou rozpustnou vlákninou v jablkách je pektín. Pri kontakte s tekutinami v tráviacom trakte vytvára štruktúru podobnú gélu. Takto spomaľuje trávenie a môže podporiť postupné uvoľňovanie živín z potravy.

Časť pektínu sa dostáva do hrubého čreva, kde ho môžu fermentovať črevné baktérie. Preto sa pektín skúma pre svoj prebiotický potenciál, teda schopnosť slúžiť ako potrava pre prospešné mikroorganizmy.

Jablká sú užitočné aj vtedy, keď chceme desiatu, ktorá nás zasýti. Voda tvorí veľkú časť objemu plodu a vláknina spomaľuje trávenie. Navyše celé jablko treba žuť, čo dáva telu viac času uvedomiť si, že prijíma potravu.

Jablká môžu byť ešte sýtejšie, ak ich skombinujeme so zdrojom bielkovín alebo zdravých tukov. Napríklad môžeme zjesť jablko s niekoľkými orechmi, mandľami, arašidovým maslom bez pridaného cukru alebo trochou syra. Takáto desiata ponúka príjemnú kombináciu sladkého, kyslého a krémového a môže udržať pocit sýtosti dlhšie.

Rozpustná vláknina, vrátane pektínu, je jedným z dôvodov, prečo sú jablká prospešné aj pre kardiovaskulárne zdravie. Pri strave bohatej na vlákninu môžu prispieť k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu, uvádza healthline.com.

Jablká obsahujú aj polyfenoly, prírodné zlúčeniny produkované rastlinami. Tieto látky sa skúmajú pre ich antioxidačné vlastnosti a možný prínos pri ochrane krvných ciev.

Vitamín C sa podieľa na normálnom fungovaní imunitného systému, prispieva k tvorbe kolagénu a pomáha telu vstrebávať železo z rastlinných potravín.

Okrem vitamínov obsahujú jablká aj polyfenoly s antioxidačnou aktivitou. Významné množstvo polyfenolov a vlákniny sa nachádza v šupke. Preto, ak je jablko zdravé a dobre umyté, odporúča sa jesť ho aj so šupkou.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.