Patril k prvým divadelne vysokoškolsky vzdelaným režisérom. Upravoval divadelné hry i televízne scenáre, patril k najfrekventovanejším režisérom bratislavských "pondelkov" a stal sa priekopníkom videotvorby na Slovensku. Pavol Haspra bol výraznou osobnosťou slovenskej divadelnej a televíznej réžie.

Svojou tvorbou pozdvihol nitrianske krajové divadlo na úroveň popredných činoherných telies. Vytvoril množstvo inscenácií, ktoré generačne a najmä kvalitatívne formovali divadlo a svojím významom prerástli do celoštátneho kontextu ako umelecky novátorské činy.

Po príchode do Činohry Slovenského národného divadla (SND) sa Pavol Haspra zaradil medzi jej profilových režisérov. V SND sa orientoval na neobjavené, alebo málo frekventované dramatické dielo. Veľké úspechy zožal najmä modernou svetovou dramatikou, stále ho však oslovovali aj klasickí autori.

Zaujímal sa o súčasných domácich tvorcov a preslávil sa tiež novátorskými inscenáciami slovenských klasikov. Svojou umeleckou tvorbou sa priradil k najväčším menám slovenského profesionálneho divadla. Neúnavné zdôrazňovanie humanistických hodnôt, sociálna solidarita, právo jednotlivca na dôstojnú sebarealizáciu boli ťažiskovými témami jeho expresívno-realistickej režijnej poetiky.

Z jeho režijnej filmografie možno uviesť tituly, napríklad Ženský zákon, Kráľ sa zabáva, Mandragora, Mizantrop, Chrobák v hlave, Oko za oko, Tanec nad plačom, Keď báčik z Chochoľova umrie, Mladé letá, Drahí príbuzní a iné.

Pavol Haspra sa narodil 8. decembra 1929 v Topoľčiankach, okres Zlaté Moravce. V roku 1955 vyštudoval činohernú réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pracovať začal v roku 1954 v Krajskom divadle v Nitre ako režisér, od roku 1955 bol umeleckým šéfom nitrianskeho divadla.

V roku 1962 nastúpil ako režisér do Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil až do svojej smrti a kde vytvoril mnohé pozoruhodné a divácky úspešné inscenácie. Režíroval napríklad Prelet nad kukučkiným hniezdom, Ženský zákon, Mačku na horúcej plechovej streche a mnohé iné. V novembri 2003 zrežíroval Pavol Haspra svoju poslednú hru s názvom Konečne slobodný!.

Zomrel v Bratislave 27. apríla 2004 vo veku 74 rokov. Získal viacero ocenení, napríklad Cenu ministra kultúry SR (2003) za celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej divadelnej a televíznej tvorby.

Prezident SR udelil pri príležitosti výročia vzniku SR 1. januára 2005 režisérovi Pavlovi Hasprovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - in memoriam za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Vyznamenanie prevzala jeho manželka, herečka Soňa Valentová. Jeho dcéra Katarína Hasprová je známou muzikálovou speváčkou.

Hasprová spravila nedávno výnimku a poskytla rozhovor týždenníku Rytmus života. Zaspomínala si aj na slávneho otca, o ktorého ju pripravila zákerná choroba. "V súvislosti s tatinom som bola, naopak, vďačná, že na to, akú mal vážnu diagnózu, dlho netrpel. Neprežíval roky v bolestiach. Často hovoril, keď mu lekári leukémiu diagnostikovali – čo už ja, mám svoj vek, ale tam chodí toľko mladých… To je hrozné!" porozprávala tmavovláska.