V legendárnej scéne z Pelíškov mal prsty Donutil: Dostal od Kodeta ranu a ležal!

K vianočným sviatkom neodmysliteľne patrí sledovanie televízie a veľa Čechov i Slovákov si nenechá ujsť už kultový film Pelíšky. Tragikomický príbeh dvoch rodín, ktorý sa odohráva na konci 60. rokov minulého storočia, sa končí augustovým vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. K snímke sa vrátili aj na tohtoročnom filmovom festivale v Karlových Varoch, kde Blesk spovedal Miroslava Donutila (74), ktorý stvárnil otca Šebka.

Legendárny herec si zaspomínal na natáčanie a prezradil, že mnoho scénok vychádzalo z reálnych príhod, ktoré sa im v minulosti stali. Rovnako na tom bola scéna v škole, kde sa učiteľ Saša pýta otca Krausa, koho hľadá.

„Do toho filmu sme se nosili svoje zážitky. S Provázkem (Divadlo Husa na provázku, pozn. red.) sme boli na zájazde v Estónsku, hľadali sme divadlo a vedúci zájazdu sa spýtal rusky nejakého dedka, ktorý kráčal o palici cez námestie. Dedko neznášal ruštinu a zrazil ho ňou na zem,“ vysvetlil Donutil a pokračoval v príbehu ďalej.

„A tak som povedal, že by nebolo zlé, keby to použili v scéne, ako ide Jirka Kodet po chodbe gymnázia a Jarda Dušek sa ho pýta: ,Hľadáš niekoho, súdruh?‘ Dušekovi sme ale nič nepovedali a keď položil tú otázku, dostal od Kodeta ,ranu‘ a ležal!“ zakončil.

Pamätnou scénou z filmu je aj rozbaľovanie darčekov u Šebkových, kde si syn Michal nenájde topánky, ktoré si pod stromček želal. Málokto však vie, že táto scéna vychádza z reality, ktorá sa kedysi odohrala práve u Donutila.

„Môj otec bol jeden čas v armáde a oni fasovali veci. A mimo iného mali aj také lístky, myslím, že sa tomu hovorilo body, na tie to fasovali. Ja som vtedy pred Vianocami doma prejavil prianie, že by som chcela mať vysoké topánky. Také ako mal Elvis Presley. Toho otec nepoznal a keď som to doma rozbalil, boli tam tie barexáky s umelým kožúškom. No, to bolo na mŕtvicu,“ prezradil v šou 7 pádů Honzy Dědka.

„Ale potom som sa pozrel na otca ako sa pozerá, presne ako ja v tom filme, a povedal tú slávnu vetu: ‚Tie sú, čo?‘ S tým sa nedalo nič robiť, tak som mu iba poďakoval. A to sme tam potom dali,“ dodal Donutil.