Koktejl.sk
Teplomery vo veľkej časti Európy už niekoľko dní atakujú hranicu štyridsiatich stupňov. Mnohí ľudia hľadajú záchranu vo ventilátoroch, klimatizáciách či klasickom ovievaní, no Francúzi prišli s oveľa jednoduchším a lacnejším riešením. Ako informoval portál BBC, vynaliezaví obyvatelia natierajú okná budov hmotou z kriedy, aby sa ochránili pred horúčavami.
- Vo Francúzsku ľudia natierajú okná mletou kriedou, aby sa chránili pred horúčavami.
- V spojení s vodou vytvorí hmotu, ktorá účinne blokuje teplo.
- Uhličitan vápenatý v kriede odráža ultrafialové aj blízke infračervené žiarenie.
- Úrady varujú, že nejde o zázračný spôsob ochrany pred vysokými teplotami.
Keď do Francúzska prídu vysoké teploty, v regáloch obchodov nečakane začne chýbať mletá krieda, lokálne známa ako Blanc de Meudon. Ide o biely prášok, ktorý sa používa pri výrobe farieb, na čistenie alebo pri zakrývaní výkladov počas rekonštrukcií. Miestni však našli celkom iné využitie. Miešajú ho s vodou a vzniknutou emulziou natierajú okná škôl, obchodov aj domov. Výsledný biely film prepustí do interiéru časť denného svetla, no zároveň funguje ako spoľahlivý štít proti teplu.
Za týmto nezvyčajným trendom nestojí žiadne šarlatánstvo, ale čistá veda. Hlavnou zložkou kriedy je uhličitan vápenatý, ktorý má prirodzenú schopnosť odrážať ultrafialové a blízke infračervené žiarenie, teda presne tie zložky slnečného svetla, ktoré prenášajú teplo. Tento princíp, odborne nazývaný rádiatívne chladenie, sa v stavebníctve využíva už dlho.
Klasická biela fasáda dokáže na poludnie znížiť teplotu na odvrátenej strane povrchu takmer o dva stupne Celzia v porovnaní s okolím. Kriedový náter má navyše obrovskú ekologickú výhodu. Na rozdiel od klimatizácií nespotrebúva elektrinu a nevyfukuje horúci vzduch priamo do už aj tak prehriatych ulíc.
Napriek obrovskej popularite úrady krotia prehnané očakávania a pripomínajú, že krieda na oknách nie je všeliek. Ak budova nemá kvalitne izolovanú strechu a steny, biela hmota zázraky nespraví. Pri samotnej aplikácii v interiéri treba navyše postupovať opatrne, pretože vdychovanie jemného kriedového prachu môže podráždiť dýchacie cesty.
Ak by ste ale kriedu v obchodoch už nenašli, britskí vedci prišli s ešte nezvyčajnejšou, no funkčnou alternatívou. Podľa ich experimentu získate podobné výsledky pomocou obyčajného bieleho jogurtu. Tenká vrstva tohto mliečneho výrobku na skle dokáže v slnečných dňoch ochladiť miestnosť až o 3,5 stupňa Celzia. Aj keď sa s touto metódou spája počiatočný kyslastý zápach, ten po zaschnutí jogurtu rýchlo vyprchá.
Zatiaľ čo jednotlivci experimentujú s kriedou a jogurtmi, mestá pristupujú k systémovým riešeniam. Portál Fast Company naznačil, že európske metropoly majú prichystané viaceré spôsoby boja proti horúčavám. Paríž napríklad masívne buduje sieť chladiacich ostrovov s vodnými prvkami a tieňom, pričom ich počet od roku 2019 stúpol na viac ako 1400. Prímorské Marseille stavia na prírodu a plánuje vysadiť státisíce nových stromov.
Holandský Rotterdam sa zasa spolieha na zelené strechy pokryté vegetáciou, ktoré absorbujú teplo, zatiaľ čo Barcelona modernizuje svoje metro pomocou inteligentných ventilačných systémov. Napokon v Amsterdame mestská rada odporúča obyvateľom dôsledné využívanie vonkajšieho tienenia, ktoré zachytí slnečné lúče ešte predtým, než stihnú preniknúť do interiéru.
Koktejl.sk
