Vinco Lukáč sa obul do Miroslava Šatana: Je to urážka a rana pod pás!

Bývalého slovenského útočníka Igora Libu (63) uvedú do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Riadiaci orgán svetového hokeja na májových MS v Prahe a Ostrave vymenuje okrem Libu aj stále aktívneho Čecha Jaromíra Jágra, či zlatého olympijského medailistu Ryana Smytha z Kanady.

Do spoločnosti 244 členov Siene slávy sa dostane Liba ako desiaty slovenský hráč v histórii. Pred ním sa to podarilo Jozefovi Golonkovi (1998), Vladimírovi Dzurillovi (1998), Jánovi Staršiemu (1999), Petrovi Šťastnému (2000), Ladislavovi Horskému (2004), Ladislavovi Trojákovi (2011), Petrovi Bondrovi (2016) a naposledy v roku 2019 dvojici Miroslav Šatan a Žigmund Pálffy.

Medzi nimi mal byť aj Vincent Lukáč (69), no podľa niekdajšieho československého reprezentanta tam radšej dali iných. „Pred 10 rokmi bol Martin Kohút prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a navrhol mňa. Zlomili ho a dali Pálffyho a Šatana. Mňa sa to veľmi dotklo, klobúk dole čo dosiahli, ale určite by sa neurazili. Prešlo 10 rokov... Kto je najväčší kritik slovenského hokeja? Vinco Lukáč,“ povedal v podcaste Boris & Brambor.

„Šatan je prezident, no a teraz sa stalo to isté. Rozprával som sa so šéfom českého Hadamczikom, oni navrhli Jágra a z mojich čias Jaroslava Pouzara. Z Košíc už nemajú koho. Ostali sme len ja a Liba, tak dali Libu. Opýtajte sa Šatana, ja nemám k tomu čo dodať. Beriem to osobne. Je to urážka a rana pod pás, že až. Liba by sa neurazil vôbec, je o sedem rokov mladší. Trošku musí byť nejaká hierarchia. Nie, u nás to neexistuje. Veľmi ma to bolí, by som klamal, že nie,“ zakončil sklamaný Lukáč.

Igor Liba bol považovaný za jedného z najuniverzálnejších hokejistov svojich čias v Československu i vo svete. Vo federálnej reprezentácii Československa bol člen pamätného útoku s Dáriusom Rusnákom na pozícii centra a s Vincentom Lukáčom na krídle. Majster sveta z roku 1985 a dvojnásobný olympijský medailista (strieborný zo Sarajeva 1984 a bronzový z Albertville 1992) patril k oporám československej reprezentácie.

Za ČSSR si pripísal 211 štartov, strelil 66 gólov, raz reprezentoval SR. Zahral si na šiestich svetových šampionátoch, odkiaľ si okrem pražského zlata 1985, priviezol aj dve striebra (1982, 1983) a dva bronzy (1987, 1992). Okrem olympijských turnajov v Sarajeve a Albertville hral aj v Calgary 1988 (6. miesto).

Počas kariéry hral za ZPA Prešov, VSŽ Košice (2x majster ČSSR, 1xSR), Spišskú Novú Ves, Trebišov, Duklu Jihlava (2x majster ČSSR), v zahraničí vo švajčiarskom Bieli, talianskom Cavalese, fínskom Turku a v rakúskom Zeltwegu. Okúsil aj zámorskú NHL v dresoch New Yorku Rangers (10 zápasov, 2 góly, 5 asistencií) a Los Angeles Kings (37 zápasov, 7+18), kde bol počas výjazdov za súpermi v hoteli spolubývajúcim legendárneho Wayna Gretzkého.

V čs. najvyššej súťaži a v slovenskej extralige odohral 589 zápasov, strelil 285 gólov. V ročníku 1981/82 sa s 35 gólmi stal kráľom ligových strelcov. Za sezónu 1983/84 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho čs. hokejistu, v ankete časopisu TIP ho vyhlásili za najlepšieho útočníka. V roku 2005 sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja.