Zdeněk Troška prehovoril o dôchodku a rypol si do vlády: Zaplať pánboh, že aspoň niečo dostávame!

Aj napriek protestom fanúšikov sa český režisér Zdeněk Troška (71) rozhodol, že definitívne končí s nakrúcaním. Oficiálne je na dôchodku už deväť rokov a tento čas si veľmi pochvaľuje. Hoci mnohí jeho kolegovia z brandže sa musia v jeho veku stále obracať, on sa už z penzie vrátiť nemieni, píše CNN Prima News.

Na výšku dôchodku si nesťažuje, aj keď si myslí, že by mohol dostávať viac, no podľa vlastných slov žije skromne a veľa toho už nepotrebuje. „Asi každý senior by si dokázal predstaviť mať vyššiu penziu, ale čo sa dá robiť. Zaplať pánboh, že aspoň niečo dostávame. Čo ma ale dokáže naštvať, keď počujem, ako niekto kopne do lopty a má za to milióny. Potom sú tu lekári, machri, ktorí operujú, zachraňujú ľudské životy, chcú niečo pridať a vládni politici sa k nim otočia chrbtom. Hlavne, že si sami zvýšia platy,“ povedal.

Zdeněk Troška sa narodil 18. mája 1953 v juhočeskej obci Hoštice, ktorú preslávil vo svojich filmoch. Strednú školu, vrátane maturity, absolvoval na Camotovom lýceu vo francúzskom Dijone. V roku 1978 ukončil pražskú Filmovú a televíznu fakultu (FAMU), odbor filmová a televízna réžia.

Filmovým debutom Trošku bol rozprávkový film Jak rodí chlap (1979). Ako pomocný režisér sa podieľal na filme režisérky Věry Plívové-Šimkové Krakonoš a lyžníci (1980). Ďalej to bola spolupráca so Zdeňkom Podskalským na komédii Křtiny (1981), či na filme Revue na zakázku (1982).

Do povedomia divákov sa dostal komédiou z prostredia základnej školy Bota jménem Melichar (1983). V tom istom roku natočil prvý diel mimoriadne úspešnej trilógie komédií Slunce, seno, jahody (1983). Ďalej možno spomenúť rozprávku O princezně Jasněnce a létajícím ševci (1987) a pokračovanie komédie Slunce, seno a pár facek (1989). Trilógiu zavŕšil v roku 1991 komédiou Slunce, seno, erotika.

Nasledujúce roky patrili rozprávkam. V roku 1994 natočil Zdeněk Troška Princeznu ze mlejna, Z pekla štěstí (1999), Princezna ze mlejna 2 (2000), Z pekla štěští 2 (2001) a v roku 2002 to bol film Andělská tvář. Ku komédiám sa režisér vrátil ďalšou úspešnou trilógiou, tentoraz inšpirovanou českým ľudovým humorom a vtipmi Kameňák 1, 2 a 3 (2003, 2004, 2005).

Po trojročnej odmlke režisér priniesol na plátna opäť rozprávku Nejkrásnější hádanka (2008). Nasledovali komédie Bez předsudků (2009) a Doktor od jazera Hrochů (2010), ktorú o rok neskôr vystriedala opäť rozprávka Čertova nevěsta (2011).

Dosiaľ poslednú komediálnu trilógiu natočil v rokoch 2013 až 2015 pod názvom Babovřesky 1, 2 a 3. Komédia vznikla na námet jeho slovenského fanúšika Luboša Draganovského. Zatiaľ posledné tri Troškove filmy boli opäť rozprávky - Strašidla (2016), Čertoviny (2019) a Zakleté pírko (2019).

Popri filmovej tvorbe sa režisér venoval aj divadlu. S úspechom sa stretli jeho réžie Verdiho Dona Carlosa (Smetanovo divadlo, 1989) a Dvořákovej Rusalky na Křižíkovej fontáne na pražskom Výstavisku (1995 – 1999). V roku 1998 mal v Divadle J. K. Tyla v Plzni premiéru jeho balet Čertoviny na hudbu Petra Maláska. Úspešný bol aj muzikál Hamlet v pražskom Divadle Kalich.

V Štátnej opere Praha režíroval Bizetovu Carmen (2004) a Dvořákovu Rusalku (2005). V Štátnom divadle Košice naštudoval Dvořákovu Rusalku (2006) a Gounodovho Fausta (2007). V Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach zase režíroval Weberovho Čarostrelca (2009).

Za najväčší úspech vo svojej kariére považuje to, že natočil niekoľko filmov, ktoré ľudia milujú, poznajú ich naspamäť a tešia sa z nich. „To je ten Oscar alebo Český lev. Žiadna cena, ktorá je vymyslená pár ľuďmi, to nezachráni,“ povedal. Zdeněk Troška je jedným z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších režisérov českého filmu. Jeho filmy získali mnoho ocenení a predali sa do viac ako 30 krajín.