Hrôzostrašná prognóza vedcov: Skrytý nepriateľ zdravia môže do 2050 zvýšiť úmrtnosť ľudí o státisíce ročne!

Autori novej štúdie upozorňujú na závažné dôsledky klimatickej zmeny pre ľudské zdravie. Podľa výskumu argentínskych vedcov by bez rýchlych opatrení mohlo do roku 2050 každoročne predčasne zomrieť o 470 000 až 700 000 ľudí viac. Dôvodom nie je len samotná horúčava, ale aj pokles fyzickej aktivity, ktorý vyššie teploty spôsobujú.

Výskumníci z Katolíckej univerzity v Argentíne analyzovali údaje zo 156 krajín z rokov 2000 až 2022 a na ich základe modelovali budúci vývoj. Zamerali sa na to, ako rastúce teploty ovplyvnia schopnosť ľudí venovať sa pohybu.

Podľa ich zistení každý ďalší mesiac s priemernou teplotou nad 27,8 °C zvýši celosvetovo fyzickú neaktivitu o 1,5 percenta. V krajinách s nižšími a strednými príjmami môže byť tento nárast ešte vyšší, až 1,85 percenta, zatiaľ čo vo vyspelých štátoch nebol zaznamenaný výrazný dopad. „Rastúce teploty pravdepodobne zvýšia výskyt fyzickej neaktivity, čo povedie k ďalším predčasným úmrtiam a ekonomickým stratám, najmä v tropických oblastiach,“ uviedli autori štúdie.

Podľa vedcov predstavuje horúčava pre ľudské telo významnú záťaž. „Vystavenie vysokým teplotám vytvára fyziologické obmedzenia prostredníctvím zvýšenej záťaže kardiovaskulárneho systému a vyššej vnímanej námahy, čo vytvára významné prekážky pre vonkajšiu fyzickú aktivitu,“ vysvetlili.

Najväčšie dopady sa očakávajú v teplejších regiónoch, ako je Stredná Amerika, Karibik, východná časť subsaharskej Afriky alebo rovníková juhovýchodná Ázia. V týchto oblastiach môže neaktivita vzrásť až o štyri percentá za každý mesiac s teplotou nad 27,8 °C.

Dôsledky nie sú len zdravotné, ale aj ekonomické. Štúdia odhaduje straty produktivity až na 3,68 miliardy dolárov ročne. Autori preto vyzývajú k okamžitým opatreniam. „Uprednostnenie urbanistického plánovania prispôsobeného horúčave, dotované klimatizované priestory na cvičenie a cielená komunikácia o rizikách horúčavy sú nevyhnutné na zmiernenie týchto nových zdravotných a ekonomických dopadov,“ uviedli.

Zároveň upozorňujú, že bez obmedzenia emisií môže otepľovanie ohroziť aj ciele Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá chce do roku 2030 znížiť fyzickú neaktivitu o pätnásť percent.