Marcela Laiferová (80) patrí k ikonám slovenskej hudobnej scény. Doma i na medzinárodných festivaloch získala mnoho ocenení a aj v súčasnosti úspešne koncertuje. Vyštudovaná lekárka, astrologička, spisovateľka, výtvarníčka, ale predovšetkým speváčka teraz Šarmu prezradila, že má to šťastie, že môže stále pracovať, pretože dôchodok nemá práve najvyšší.
Umelkyňa pre magazín otvorene prehovorila o svojom prístupe k financiám a zabezpečeniu na starobu. Hoci svojim dvom dospelým synom v živote finančne pomohla, zdôrazňuje, že vždy myslela aj na seba, aby v budúcnosti nebola odkázaná na pomoc iných. „Rozdávať sa dá, ak máte nadbytok,“ vysvetľuje s tým, že myslieť v tomto smere na seba nepovažuje za sebectvo, pretože podľa jej slov „kto nemá rád seba, nemá rád ani iných.“
Zároveň priznala, že keby mala vyžiť len zo štátneho dôchodku, ocitla by sa v náročnej situácii. „Patrím medzi tých dôchodcov, ktorým chodí jeden z najnižších dôchodkov aj napriek tomu, že som celý život platila a stále platím vysoké dane,“ posťažovala sa. Jej finančnú stabilitu momentálne zachraňuje fakt, že je stále pracovne aktívna, no zdôraznila, že si prezieravo odkladala peniaze už v minulosti, aby sa pre prípad núdze zabezpečila.
Marcela Laiferová sa narodila 14. júla 1945 v obci Petrovice ležiacej v okrese Bytča. Hudba na ňu vplývala od útleho veku - už v škole spievala ako sólistka detského zboru. Maturovala na gymnázium v Prievidzi, kde aj začala spievať so skupinou Milana Gallusa. Po maturite odišla do Bratislavy na Lekársku fakultu Univerzity Komenského (UK). Okrem medicíny vyštudovala aj hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK.
Popri štúdiu medicíny sa venovala naďalej spievaniu, spievala so študentskými kapelami na internáte Horský park. Tam ju objavil známy kapelník a muzikant Braňo Hronec. S ním aj nahrala viacero skladieb - prvý veľký úspech jej priniesla v roku 1965 pieseň Lampy už dávno zhasli, ktorú naspievala s Janou Belákovou. Stala sa šlágrom roka a dodnes skladbu spieva, pretože si ju ľudia pýtajú.
Rok 1970 bol pre speváčku mimoriadne ťažký. V tomto roku, v ktorom ukončila Lekársku fakultu, jej dva mesiace pred Bratislavskou lýrou zomrel manžel, taktiež lekár a hudobník, Jaroslav Laifer. Podľa vlastných slov vo veku 24 rokov stratila všetky ideály a uvažovala, že sa na tomto festivale populárnej piesne nezúčastní. Na tomto festivale sa nielenže zúčastnila, ale v júni 1970 si odniesla prvenstvo z 5. ročníka Bratislavskej lýry s piesňou Slová Ivana Horvátha a Ivana Úradníčka. Skladba mala obrovský úspech a otvorila jej cestu aj do zahraničia.
V roku 1981 získala bronzovú Bratislavskú lýru s piesňou Na cestu. Úspechy slávila nielen doma, ale tiež na zahraničných festivaloch - napríklad v Sopotoch, v Drážďanoch, vo Varne, v Belehrade, v Rio de Janeiro, či na Malte, kde získala Zlatú palmu. Desiatky koncertov absolvovala aj s orchestrom Gustava Broma. Hudobní publicisti ju často označovali prívlastkom prvá dáma slovenskej populárnej hudby.
Laiferová nahrala celkove 1200 piesní, pričom z tohto obrovského počtu len veľmi ťažko vyberá svojmu srdcu najmilšiu. Popri hudbe sa venuje už viac ako polstoročie astrológii, ku ktorej ju priviedla známa herečka a astrologička Vilma Jamnická a veľkú záľubu má tiež v literatúre.
Stále je obklopená knihami a knihy nielen rada číta, ale aj píše. Doteraz jej vyšlo sedem kníh, zatiaľ posledná v roku 2023 pod názvom Ako nájsť vnútorný pokoj. Rozpráva o tom, ako môže človek aj po úderoch osudu znovu získať rovnováhu, ako môže nájsť vnútorný pokoj, lebo práve ten je podľa nej základom pocitu spokojnosti so životom. Laiferová je aj v súčasnosti stále aktívna a plná energie. Vystupuje na koncertoch, venuje sa astrológii, písaniu kníh, maľovaniu i prednáškam.
