Koktejl.sk
Mária Demitrová (48), vdova po zosnulom hokejistovi Pavlovi Demitrovi († 36), sa v mimoriadne úprimnom rozhovore pre časopis Moja psychológia vrátila k jednej z najťažších rán osudu. Otvorene prehovorila o strate synčeka Tobiasa, ktorý prišiel na svet ako dvojča dcérky Zary, no pre závažnú vrodenú vývojovú chybu dýchacích ciest po štyroch dňoch zomrel.
Hoci ide o nepredstaviteľnú bolesť, Demitrová sa naučila s touto stratou žiť. „Prestala som čakať, že príde koniec smútenia, a postupne som akceptovala, že smútok bude možno navždy mojou súčasťou, raz príde v plnej sile búrky, inokedy len ako vánok. Ale nedovolím mu, aby ma celú definoval,“ uviedla na margo svojho prežívania.
Pri vyrovnávaní sa s úmrtím čerstvo narodeného bábätka pochopiteľne prišli aj chvíle zúfalstva, keď sa pýtala, kedy táto obrovská bolesť konečne prejde. Kľúčovým momentom na ceste k uzdraveniu duše bol pre ňu rozhovor s duchovným. „Veľmi mi pomohli slová môjho farára Milana Kováča. Keď som sa ho spýtala, kedy to prejde, povedal mi, že to možno budem riešiť celý život,“ zaspomínala si na moment, ktorý jej priniesol nečakanú úľavu a definitívne zmenil jej pohľad na proces trúchlenia.
Prijatie faktu, že žiaľ zo straty dieťaťa nikdy nezmizne, paradoxne zafungovalo ako najlepšia terapia. Táto kňazova odpoveď ju podľa jej vlastných slov „neskutočne oslobodila“, vďaka čomu sa dokázala vymaniť z nekonečného kruhu zbytočných očakávaní. Vo svojom vnútri našla zmierenie s krutou realitou, čo potvrdila aj silným konštatovaním. „Prestala som čakať, že sa to skončí,“ dodala.
Od tohto okamihu už nebojovala s časom, ale prijala smútok ako prirodzenú súčasť svojho ďalšieho života. Okrem akceptovania samotnej straty jej duchovný pomohol nájsť v tragickej udalosti aj hlbší význam. Uvedomenie si, že každý život má svoj účel, hoci je akokoľvek krátky, jej prinieslo ďalšiu vlnu vnútorného pokoja.
„Takisto mi povedal, že deti k nám neprichádzajú len tak bez zmyslu. Vždy nám prinášajú hlboký odkaz, aj keď sú s nami krátko,“ zverila sa Demitrová, ktorá túto myšlienku označila za svoje „ďalšie oslobodenie“. Vďaka zmene perspektívy sa jej napokon podarilo nájsť zmysel utrpenia. „Zrazu som uvidela odkaz, ktorý som dovtedy cez bolesť nevnímala,“ uzavrela svoje emotívne rozprávanie.
Koktejl.sk
