20. aug. 2026 o 07:30
mob, Koktejl

Vladimir Putin hrá vabank: Ešte tento rok chce docieliť pád NATO a EÚ?! Moldavsko má byť len začiatok

placeholder
Ruský prezident Vladimir Putin.
Zdroj: TASR/AP

Hybridná vojna sa vyostruje.

Zahraničná politika
20. aug. 2026 o 07:30
Vladimir Putin hrá vabank: Ešte tento rok chce docieliť pád NATO a EÚ?! Moldavsko má byť len začiatok

Hybridná vojna sa vyostruje.

Rozsiahle kupovanie hlasov, verbovanie pravoslávnych kňazov aj tajné výcvikové tábory pre sabotérov. Rusko rozpútalo v Moldavsku bezprecedentnú hybridnú kampaň, ktorej cieľom je zvrhnúť prozápadnú vládu prezidentky Maie Sandu, píše The New York Times.

Hoci sa krajina s pomocou západných spojencov snaží ruskej infiltrácii brániť, podľa západných tajných služieb ide o jedno z doteraz najodvážnejších a najrozsiahlejších sprisahaní Vladimira Putina na destabilizáciu Západu.

Na verejnosti ruskí predstavitelia podľa denníka popierajú zasahovanie do záležitostí Moldavska a odmietajú obvinenia, že sa Moskva snaží podkopať Západ. Vlani v decembri ruský prezident v prejave k vojenským veliteľom kritizoval európskych lídrov za „vyvolávanie hystérie“ z ruskej hrozby.

Krátko nato však zhromaždil veliteľov na tajnom brífingu, aby im odovzdal presne opačný odkaz, uviedli predstavitelia dvoch krajín, ktorí o tejto udalosti vedeli. Vladimir Putin im mal povedať, že cieľom do roku 2026 je „rozpad NATO a EÚ zvnútra“, uviedli zdroje.

V tejto stratégii zohráva Moldavsko s tromi miliónmi obyvateľov kľúčovú rolu. Leží strategicky vklinené medzi Ukrajinu a štáty NATO, čo z neho robí ideálne predmostie pre ďalšiu ruskú agresiu. Šéf Kremľa navyše stále dúfa v dobytie juhu Ukrajiny, čím by vytvoril pozemný koridor priamo do separatistického moldavského regiónu Podnestersko.

Prípravy na vnútorný prevrat podľa zahraničného denníka zahŕňali aj budovanie úderných jednotiek. Agenti ruskej vojenskej rozviedky (GRU) viedli v Srbsku, Bosne či priamo pod Moskvou výcvikové tábory pre stovky Moldavcov. Účastníci, motivovaní finančnou odmenou, sa učili manipulovať s podomácky vyrobenými výbušninami, zhadzovať granáty z dronov či prerážať policajné kordóny.

Títo vycvičení pešiaci mali v krajine počas minuloročných dôležitých jesenných volieb vyvolať chaos. Polícia pri raziách u viacerých zadržala komponenty na zbrane a dokonca manuál s názvom „Ruská kuchyňa: Abeceda podomácky vyrobeného terorizmu“.

Ruka v ruke s fyzickou hrozbou išla masívna korupčná a dezinformačná kampaň, ktorú z Ruska riadil oligarcha Ilan Šor. Cez sieť Telegram vybudoval pyramídový systém s viac ako 150-tisíc regrútmi, ktorým na ovplyvňovanie volieb a organizovanie protestov vyplatil takmer 20 miliónov dolárov. Do schémy sa zapojili aj stovky pravoslávnych kňazov.

Po bezplatných „púťach“ do Ruska mali dostať od ruskej banky prepojenej na ministerstvo obrany platobné karty so stovkami dolárov. Výmenou za to mali priamo z kazateľníc kázať proti Európskej únii. Jeden z kňazov napríklad pred voľbami veriacich strašil, že európska demokracia prinesie iba „špinu, Sodomu a Gomoru“.

Hoci moldavské úrady aj vďaka masívnemu zatýkaniu a kybernetickej obrane dokázali septembrové parlamentné voľby v roku 2025 zabezpečiť a prezidentkina strana si tesne udržala moc, hybridná vojna pokračuje. Moskva odvtedy zmenila taktiku.

Na jar tohto roka zasiahli ruské rakety a drony energetickú infraštruktúru na susednej Ukrajine, ktorá dodáva Moldavsku až 70 % elektriny, čo spôsobilo masívne výpadky prúdu po celej krajine. Zápas o osud Moldavska tak zďaleka nekončí. Ako zhrnul riaditeľ moldavskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Mihai Lupascu: „Vyhrali sme bitku, ale vojnu sme zatiaľ nevyhrali.“