Peter opravoval starý gauč a našiel list z roku 1969: Školáčka v roku mrazivo presne opísala, ako budeme dnes žiť!

List, ktorý napísala školáčka pred takmer 60 rokmi a ktorý objavili za pohovkou, obsahuje prekvapivo presné predstavy o tom, ako bude vyzerať budúcnosť, píše The Sun. Čalúnnik Peter Beckerton (67) z anglického Peterborough našiel list z 23. februára 1969 počas opravy starej pohovky.

Keď si ho prečítal, zostal prekvapený tým, ako presne dievča opísalo niektoré dnešné technológie. List preto priniesol domov svojej manželke Rose. Tá sa ho rozhodla zverejniť v nádeji, že sa po mnohých desaťročiach podarí nájsť jeho autorku.

List napísalo len 11-ročné dievča, ktoré si predstavovalo, ako bude vyzerať svet v roku 1980. Vo svojom školskom zadaní predpovedalo veľký technologický pokrok a dokonca naznačilo niečo, čo dnes pripomína videohovory. Správne odhadlo aj to, že v budúcnosti budú existovať automatické dvere. Predstavovala si, že jej dom bude mať elektrické dvere ovládané tlačidlami.

Hoci sa v texte objavilo niekoľko pravopisných chýb, dievča opísalo svoju predstavu budúcnosti až zarážajúco presne. „V roku 1969 bol telefón hranatá škatuľa so slúchadlom navrchu. Dnes má síce stále slúchadlo, ale ľudí, s ktorými sa rozprávate, môžete aj vidieť. Je tam obrazovka, na ktorej ich vidíte. Je to trochu ako televízor,“ uviedlo.

Na fotografiách listu je vidieť úhľadné písmo napísané modrým plniacim perom. Učiteľka dievčaťu opravila pravopisné chyby a prácu ohodnotila slovom „dobré“. Rosa dúfa, že zverejnením listu sa podarí nájsť jeho autorku.

„Je rok 1980 a čas je pol ôsmej mesačného prachu. Mám 21 rokov a sedím na vzduchovom vankúši. Pamätám si, keď som mala 11 rokov a chodila som do školy. Odvtedy sa veľa zmenilo. Napríklad televízor. V roku 1969 to bola hranatá škatuľa s gombíkmi na prednej strane. Dnes je to veľká obrazovka a zapína sa a vypína ovládačom zabudovaným v opierke kresla,“ začala v liste.

Dievča si ďalej predstavovalo, že v dospelosti bude vydatá a bude pracovať v banke. „Vždy som chcela byť pracovníčkou v banke. Môj manžel sa čoskoro vráti z práce, ale nemusím pripravovať večeru ako v roku 1969. Máme len jeden kúsok žuvačky,“ dodala o svojom budúcom živote.

„Možno si myslíte, že máme málo jedla, ale mýlite sa. Táto žuvačka je vlastne jedlo. Keď ju žujete, cítite, ako sa jedlo dostáva do žalúdka, a dokonca ho aj chutíte. Navyše po jedle netreba umývať žiadny riad. Keď sa obzriem späť, za tých desať rokov sa svet neuveriteľne zmenil,“ zakončila.