O tom, kto je jeho biologický otec sa dozvedel až ako 24-ročný. Jiří Petrášek (66) niesol asi prvý roka a pol svojho života meno po slávnom otcovi Janovi Werichovi († 75), no potom si ho adoptovali z kojeneckého ústavu noví rodičia a premenovali ho.
Vladimír Petrášek bol sústružník a mamička Miluša predavačka, malému Jiřímu už od detstva teda behalo hlavou, odkiaľ sa v ňom vzala láska k šoubiznisu a divadlu. Adoptívny otec zomrel, keď mal Jiří 14 rokov a pravdu mu matka povedala až na vysokej škole. Túžil po štúdiu na DAMU, no rodičia mu to nedovolili a preto skončil ako ekonóm.
Kto je jeho biologická matka, však dodnes netuší, no myslí si, že na 99% by mohla byť slávna tanečnica, herečka a speváčka francúzskeho pôvodu Manon Chafour († 56), za ktorou Ján Werich chodil do pražskej Rybnej ulice.
„Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale za svoju mamičku považujem Milušu Petráškovú, ktorá mi s oteckom dala výchovu, vzdelanie, lásku a domov. Mojej pravej matke nič nezazlievam, asi bola v zložitej situácii, ale za svoju skutočnú rodinu som vždy považoval práve Petráškových,“ dodal v relácii Face To Face.
Či Jan Werich tušil, že niekde po svete behá jeho syn, sa už nedozvieme a Petrášek to riešil aj s niekoľkými ľuďmi. „Hovoril som o tom so spisovateľkou Blankou Kovaříkovou, aj Ondřejem a Jiřím Suchými, ale ja mám pocit, že o tom nevedel. Vychádzam z toho, že Evička Tůmová, ktorá bola poslednou priateľkou a domácou v rodine Jana Wericha, tak hovorila, že si veľmi želal syna. Keby vraj o mne vedel, tak by sa zachoval inak,“ povedal.
Aj keď až do Werichovej smrti o sebe nevedeli, v Prahe sa asi dvakrát stretli, z toho raz na Kampe. V hlave mu utkvela scéna ako z filmu, keď sa stretli a Jiří Wericha pozdravil. Ikona českej kinematografie ho odzdravila a asi po 20 krokoch sa obaja otočili a dlho sa na seba pozerali. „Dodnes nepochopím prečo. Hodili sme na seba taký zvláštny pohľad a úsmev a zase sme pokračovali ďalej,“ spomína.
Zaujímavý moment zažil aj na vysokej škole ekonomickej, keď sa ho profesor spýtal, či nie je rodina s Werichom. „Vyučujúci sa ma spýtal: ‚Pozorujem vás pri prednáškach. Vy mi zasahujete do výuky, máte všelijaké bonmoty, tie pohyby a niekedy aj ten hlas tam skĺzne... Nemáte niečo spoločného s Werichom?‘ Vtedy som poctivo odpovedal, že nie. Ešte som nič netušil,“ zakončil Petrášek.