Po smrti Růžičkovej († 67) objavili pod podlahou skrytý poklad: Jej vnučky zarobia každý rok tisíce eur!

Štvrtého januára uplynulo 22 rokov od smrti nenapodobiteľnej Heleny Růžičkovej († 67). Obľúbená česká herečka zomrela v roku 2004, pričom posledné dva roky svojho života bojovala nielen s rakovinou, ale aj inými zdravotnými problémami. Svojho syna Jiřího prežila o necelých 5 rokov a manžela iba o pár mesiacov, no keďže podľa Blesku nespísala závet, majetok pripadol vnučkám, s ktorými však nemala blízky vzťah.

Ešte pred svojím odchodom plánovala svadbu s dlhoročným kamarátom Václavom Glazarom († 65). V rozhovore pre denník Právo kedysi potvrdil, že sa s Helenou chceli pôvodne zosobášiť 3. januára, ale keď sa správa rozvírila v tlači, preložili termín na 21. marca a svadba mala byť v zahraničí. Lenže osud zasiahol rýchlejšie. V deň, keď sa mal obrad konať, upadla do kómy a neskôr zomrela.

Růžičková touto svadbou plánovala vydediť svoje dve vnučky Kamilu a Luciu. Tie sa s ňou roky nestýkali, svojho otca nikdy nenavštívili v nemocnici a neprišli mu ani na pohreb. Práve to im nemohla odpustiť a zvažovala, že pripraví taký testament, ktorým by im nič neodkázala.

Po ikonickej herečke zostalo niekoľkomiliónové dedičstvo a dievčatá tak dostali chalupu v Slatině, ojazdenú škodovku a tantiémy, vďaka ktorým každý rok zarobia tisíce eur. Okrem toho dostávajú aj honorár za jej poslednú knihu. Svoj majetok si Růžičková strážila veľmi dobre, čoho dôkazom je, že neskôr našli pod podlahou v kuchyni aj luxusné šperky.

Ako s jej vecami po smrti naložili sa vôbec nepáčilo Glazarovi. „Pošliapala celú pamiatku, ktorá po Helene zostala! Vyhadzovala jej veci, oblečenie, fotografie... Nemusím niekoho milovať, mať k nemu city, aj to sa stáva! Ale keď mi do lona spadne miliónové dedičstvo, snažím sa aspoň správať slušne!“ soptil.

Helenina nevesta dokonca dala preč aj jej psy, no poslednou kvapkou bolo, keď popol Jiřího staršieho, ktorý bol uložený v pomníčku na záhrade chalupy, nechala vyzdvihnúť a poslala ho na rozptyl na Vinohradský cintorín. „Nechcem tu z toho mať žiadny cintorín. Tam patria mŕtvi,“ vyhlásila. Jirkova exmanželka herečku vraj nemala rada preto, lebo pre jej milovaného syna nebola žiadna žena dosť dobrá. Navyše sa sťažovala, že jej svokra zasahovala do výchovy prvej dcéry.

Růžičková sa narodila ako Helena Málková 13. júna 1936 v českej Prahe. Že z nej bude umelkyňa, predpovedal jej otcovi, legionárovi v Afrike, údajne africký šaman. Odmalička sa tak pripravovala na hereckú dráhu. Navštevovala súkromnú baletnú školu a tancovala v balete českého Národného divadla v Prahe aj vo vtedajšom pražskom Nemeckom divadle.

Neskôr vyštudovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka. Naďalej však snívala o kariére na divadelných doskách a striebornom plátne. Pôsobila ako choreografka v Mladej Boleslavi a bola tiež javiskovou techničkou v Příbrami.

Neskôr ako herečka v slobodnom povolaní hosťovala v Činohernom klube v Gogoľovom Revízorovi (1967) a v rokoch 1971–1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí. V roku 1955 sa vydala za divadelného herca a pomocného režiséra Jiřího Růžičku st., s ktorým žila až do jeho smrti v roku 2003.

Na dráhu baletky musela rezignovať po tom, ako výrazne pribrala na váhe, avšak zo svojej korpulentnej postavy dokázala učiniť jeden zo základných atribútov svojho geniálneho herectva uplatňovaného najmä v komediálnej polohe. Helena Růžičková milovala film odmalička. Už ako štvorročná si zahrala v snímke Babička (1940) a krátko na to v komédii Z českých mlýnů (1941).

Do pamäti divákov sa natrvalo vryla svojimi výkonmi v kultových filmoch Hogo fogo Homolka, Homolka a Tobolka, Což takhle dát si špenát, Pane, vy jste vdova!, Ženy v ofsajdu, Zítra to roztočíme, drahoušku...! alebo Trhala fialky dynamitem. Nezabudnuteľnou ostáva jej postava Škopkovej z trilógie režiséra Zdeňka Trošku Slunce, seno, ... Účinkovala aj v známych rozprávkach ako Honza málem králem, Tři oříšky pro Popelku alebo O princezně Jasněnce a létajícím ševci.

Obsadzovaná herečka napísala niekoľko kníh - kuchárky, autobiografie a knihu o svojom optimistickom boji so zákernou chorobou. Zaujímala sa o viaceré ezoterické disciplíny a bolo o nej verejne známe, že mala veštecké nadanie, kvôli ktorému ju dokonca vyhľadávali aj hereckí kolegovia. Budúcnosť predpovedala zadarmo podľa hesla „dary sa majú zase len darovať“.

V roku 1991 sa stala spoluzakladateľkou nadácie Slon na pomoc deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Posledné roky života trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna Jiřího Růžičku ml. (1999), ktorý bol taktiež hercom.