Europoslankyňa Beňová sa pustila do Európskeho parlamentu: Ak chcú takto pokračovať, tak...

Ešte v decembri bolo plánované zrušenie kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledky pre právny štát predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) s európskym komisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom.

Rozprava sa zamerala na návrhy zmien v trestnom zákone, ktoré nedávno predložila vláda SR. Poslanci diskutovali s komisárom o navrhovanom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj o možnom zmiernení sankcií za korupčné a iné trestné činy na Slovensku. Do rozpravy sa prihlásilo 33 rečníkov, vrátane 12 zo 14 slovenských europoslancov.

Európska komisia (EK) nezaváha proti Slovensku zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom vrátane obmedzenia eurofondov, ak by kroky vlády vedenej premiérom Ficom v oblasti právneho štátu porušovali pravidlá EÚ, uviedol v rámci rozpravy Reynders. Kroky koalície vtedy ostro obhajovala europoslankyňa za stranu Smer Monika Beňová (55).

Podľa nej nemôžu byť navrhované zmeny pre nikoho prekvapením, nakoľko boli otvorene komunikované už pred parlamentnými voľbami. „Európske inštitúcie, vrátane Komisie a Európskeho parlamentu, zároveň nemajú žiadne kompetencie z pohľadu rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. V Bulharsku bol v minulom roku zrušený špecializovaný trestný súd a špecializovaná prokuratúra s konštatovaním, že vážnym spôsobom podkopali fungovanie právneho štátu v tejto krajine,“ uviedla Beňová v reakcii, ktorú sprostredkoval EP.

Ostré poznámky na Európsky parlament si Beňová neodpustila ani po mesiaci: „Odlietam do Štrasburgu na plenárne zasadnutie. Je pol roka do volieb do Európskeho parlamentu a ten sa mení na inkvizíciu. Tento týždeň rezolúcie proti Slovensku, Maďarsku, Grécku a Taliansku. Ak chcú takto pokračovať, tak neviem čo nás teda bude spájať, keď každý bude proti každému. Takto parlamenty nesmú fungovať. Žiadne, ani ten európsky,“ napísala na svojej sociálnej sieti.

Európsky parlament (EP) v stredu zverejnil svoj jesenný prieskum verejnej mienky Parlemeter 2023. Výsledky ukazujú stabilnú podporu obyvateľov pre EÚ a rastúci záujem o blížiace sa eurovoľby v júni 2024. Informuje o tom spravodajca TASR.

Europarlament by mal podľa 53 percent občanov EÚ zohrávať v budúcnosti dôležitejšiu úlohu. Ide o názor väčšiny opýtaných v 21 členských štátoch EÚ. Na Slovensku sa s týmto postojom stotožňuje 39 percent respondentov (nárast o 11 percentuálnych bodov v porovnaní s marcom 2023).

Väčšina Európanov (57 percent) sa podľa prieskumu zaujíma o voľby do europarlamentu. Na Slovensku prejavilo záujem o eurovoľby 31 percent opýtaných, čo predstavuje nárast v porovnaní s jeseňou 2018 o tri percentuálne body. Ak by sa európske voľby konali na budúci týždeň, pravdepodobne by sa na nich zúčastnilo 68 percent opýtaných z celej EÚ a 58 percent respondentov zo Slovenska.

Prieskum ukázal, že 72 percent občanov EÚ verí, že ich krajina má z členstva v Únii prospech. Na Slovensku tento názor zdieľa 83 percent opýtaných. Za hlavný prínos členstva v EÚ pre ich krajinu patrí podľa 34 percent Európanov a 29 percent Slovákov príspevok Únie k udržiavaniu mieru a posilňovaniu bezpečnosti a k zlepšovaniu spolupráce medzi krajinami Únie (34 percent EÚ, 30 percent Slovensko).

Občania SR však považujú členstvo v EÚ za prínos najmä kvôli novým pracovným príležitostiam, ktoré Únia prináša (44 percent; 24 percent z celej EÚ), a hospodárskemu rastu (33 percent Slovákov; 29 percent EÚ). Postoj občanov z väčšiny krajín EÚ k Únii zostáva v porovnaní s marcom 2023 stabilný, názory občanov na Slovensku sa však výrazne zmenili.

Úniu vníma pozitívne 45 percent občanov EÚ (rovnako ako v marci 2023), na Slovensku je to 44 percent, čo predstavuje oproti marcu nárast o 13 percentuálnych bodov. Negatívne vníma EÚ 16 percent respondentov z celej EÚ; na Slovensku vníma Úniu negatívne 18 percent opýtaných, o 10 percentuálnych bodov menej ako v marci. Podľa prieskumu je až 70 percent opýtaných z celej EÚ a 82 percent Slovákov presvedčených o tom, že kroky EÚ majú vplyv na ich bežný život.

Európsky parlament by mal podľa 36 percent respondentov z celej EÚ a 32 percent Slovákov venovať pozornosť najmä boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, verejnému zdraviu (34 percent EÚ, 32 percent Slovensko) a opatreniam proti zmene klímy (29 percent EÚ, 19 percent Slovensko).

Medzi respondentmi zo Slovenska dominovali podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (38 percent opýtaných), obrana a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (36 percent) a poľnohospodárska politika (33 percent). Europarlament by mal venovať prioritnú pozornosť aj migrácii a azylu. Myslí si to 18 percent respondentov z celej EÚ a 17 percent Slovákov. Na Slovensku ide v porovnaní so situáciou v marci 2023 o najvyšší nárast podpory pre túto prioritu - o 10 percentuálnych bodov.

V rámci celej EÚ si 73 percent opýtaných myslí, že sa ich životná úroveň v nasledujúcom roku zhorší. Na Slovensku sa toho obáva 71 percent respondentov (v porovnaní s marcom pokles o 15 percentuálnych bodov). Prieskum naznačil, že 37 percent Európanov má väčšinou alebo aspoň z času na čas ťažkosti s uhrádzaním účtov. Na Slovensku to trápi 27 percent opýtaných. Agentúra Verian (bývalý Kantar Public) uskutočnila prieskum v dňoch 25. septembra až 19. októbra na vzorke 26.523 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.