Emmu trápili bolesti na hrudi, myslela si, že ide o úzkosť: Desivú príčinu sa dozvedela cez telefón!

Emma Herring (22) trpela bolesťami na hrudi od apríla minulého roka a tak opakovane vyhľadávala lekársku pomoc. Tvrdí však, že jej odborníci už viackrát stanovili nesprávnu diagnózu, lebo jej príznaky nevyzerali tak vážne vzhľadom na jej mladý vek a pripisovali ich úzkostným stavom, píše denník Mirror.

Ukázalo sa však, že Emma trpí Hodgkinovým lymfómom v 4. štádiu, pričom túto zdrvujúcu správu jej oznámili telefonicky, keď bola v práci. Ďalšie vyšetrenia odhalili 7 cm nádor v hrudníku, 4 cm nádor v krku a fakt, že rakovina krvi sa rozšírila už aj do jej lymfatických uzlín.

“Od apríla som trpela bolesťami na hrudi. Objednala som sa k svojmu všeobecnému lekárovi, kde mi povedali, že to pravdepodobne spôsobuje úzkosť. Keď sa po čase môj stav nezlepšil, zavolala som na číslo lekárskeho poradenstva, kde mi povedali, aby som išla na pohotovosť na EKG. EKG mi však neurobili a uzavreli to s tým, že som si pravdepodobne natiahla sval počas záchvatu paniky. Mám anamnézu úzkosti, ale ani som nespomenula, že som mala záchvat paniky, takže neviem, odkiaľ sa to vzalo,“ vysvetlila.

“V auguste mi urobili röntgen a videli tam nejakú masu. Predpísali mi antibiotiká na podozrenie na zápal pľúc, pretože vzhľadom na môj vek rakovinu vylúčili. Asi o 6 týždňov boli moje krvné testy úplne mimo normy, a tak tentoraz spomenuli artritídu. Bola som trochu zmätená, prečo spomínali artritídu, keď som sa vo veku 22 rokov sťažovala na bolesti na hrudi. Po ďalšom röntgenovom a CT vyšetrení v novembri mi zavolali do práce a oznámili mi, že ide o rakovinu,“ priblížila.

Zdravotníci Emme vysvetlili, že ide o najpokročilejšie štádium, aké môže byť a tak okamžite začala intenzívnu chemoterapiu. Pre agresívny charakter jej diagnózy sa však liečba predĺžila a Emma, ktorá je prirodzená červenovláska, stratila do troch týždňov svoju žiarivú hrivu. “Moje vlasy boli mojou identitou a nebola som pripravená na to, ako rýchlo sa to stalo. Takisto som nemala možnosť zmraziť si vajíčka a existuje šanca, že by som mohla skončiť neplodná. Vzhľadom na agresívnosť mojej rakoviny sme museli hneď začať s chemoterapiou, takže nemali čas to pre mňa urobiť," odhalila.

"Celá táto skúsenosť ma ovplyvnila nielen psychicky, ale aj fyzicky. Mama mi musí pomáhať zo sprchy, a to mám len 22 rokov. Nikdy som nečakala, že ochoriem na rakovinu, najmä nie v tomto veku. Konečne som sa dostala do šťastnej fázy svojho života, mala som vlastný byt a teraz som o všetko prišla. Bývam s rodičmi, v nemocnici trávim celé týždne. Predtým som rada chodila von s priateľmi, ale teraz je môj život pozastavený," priznala.

"Beriem každý deň tak, ako príde – sú dobré dni a zlé dni, a snažím sa pristupovať k zlým dňom pozitívne. Uvedomila som si, že strach, obavy alebo smútok nič nezmenia, a tak sa snažím byť pozitívna. Chcem len, aby si ostatní boli vedomí príznakov, a ak sa im niečo nezdá v poriadku, aby sa nebáli otravovať, ako som to robila ja,“ uviedla na záver.