Laiferová o rozdelení Československa: Môžeme aj naďalej žiť spolu, len má každý svoju peňaženku!

Slovenská speváčka Marcela Laiferová (81) sa v relácii Face to Face otvorene vyjadrila k rozdeleniu Československa a k celkovým historickým väzbám medzi oboma národmi. Umelkyňa priznala, že k susednej krajine má blízko nielen umelecky, ale aj rodinne, keďže jej predkovia z otcovej strany prišli na Slovensko práve z Moravy.

Napriek vzniku dvoch samostatných štátov je presvedčená, že blízke vzťahy pretrvávajú. „Mám rada Čechy. Ja si myslím, že môžeme aj naďalej žiť spolu, len má každý svoju peňaženku,“ poznamenala na margo súčasného fungovania oboch krajín.

Vo svojich úvahách sa dotkla aj mentality českého národa a širšieho európskeho kontextu. Podľa Laiferovej majú Česi v sebe zakorenenú osobitnú vlastnosť, ktorú si osvojili v priebehu dejín. „Vy máte aj rokmi inhalovanú nemeckú pracovitosť. Viete si to zorganizovať,“ vyhlásila v rozhovore.

Pri pohľade do minulosti dokonca spomenula staré európske usporiadanie, ktoré podľa nej malo svoj význam. „Keď poznáme dobre históriu, napríklad nášho obdobia, kedy sme všetci žili v Európe spolu... Ja si napríklad myslím, že to mohlo ostať. Tá monarchia,“ uzavrela svoje zamyslenie.

Marcela Laiferová sa narodila 14. júla 1945 v obci Petrovice ležiacej v okrese Bytča. Hudba na ňu vplývala od útleho veku – už v škole spievala ako sólistka detského zboru. Maturovala na gymnáziu v Prievidzi, kde aj začala spievať so skupinou Milana Gallusa. Po maturite odišla do Bratislavy na Lekársku fakultu Univerzity Komenského (UK). Okrem medicíny vyštudovala aj hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK.

Popri štúdiu medicíny sa naďalej venovala spievaniu, spievala so študentskými kapelami na internáte Horský park. Tam ju objavil známy kapelník a muzikant Braňo Hronec. S ním aj nahrala viacero skladieb – prvý veľký úspech jej priniesla v roku 1965 pieseň Lampy už dávno zhasli, ktorú naspievala s Janou Belákovou. Stala sa šlágrom roka a dodnes skladbu spieva, pretože si ju ľudia pýtajú.

Rok 1970 bol pre speváčku mimoriadne ťažký. V tomto roku, v ktorom ukončila Lekársku fakultu, jej dva mesiace pred Bratislavskou lýrou zomrel manžel, taktiež lekár a hudobník, Jaroslav Laifer. Podľa vlastných slov vo veku 24 rokov stratila všetky ideály a uvažovala, že sa na tomto festivale populárnej piesne nezúčastní.

Na tomto festivale sa nielenže zúčastnila, ale v júni 1970 si odniesla prvenstvo z 5. ročníka Bratislavskej lýry s piesňou Slová Ivana Horvátha a Ivana Úradníčka. Skladba mala obrovský úspech a otvorila jej cestu aj do zahraničia.

V roku 1981 získala bronzovú Bratislavskú lýru s piesňou Na cestu. Úspechy slávila nielen doma, ale tiež na zahraničných festivaloch – napríklad v Sopotoch, v Drážďanoch, vo Varne, v Belehrade, v Rio de Janeiro, či na Malte, kde získala Zlatú palmu.

Desiatky koncertov absolvovala aj s orchestrom Gustava Broma. Hudobní publicisti ju často označovali prívlastkom prvá dáma slovenskej populárnej hudby. Marcela Laiferová nahrala celkovo 1200 piesní, pričom z tohto obrovského počtu len veľmi ťažko vyberá svojmu srdcu najmilšiu. Popri hudbe sa venuje už viac ako polstoročie astrológii, ku ktorej ju priviedla Vilma Jamnická a veľkú záľubu má tiež v literatúre.

Stále je obklopená knihami a knihy nielen rada číta, ale aj píše. Doteraz jej vyšlo sedem kníh, zatiaľ posledná v roku 2023 pod názvom Ako nájsť vnútorný pokoj. Rozpráva o tom, ako môže človek aj po úderoch osudu znovu získať rovnováhu, ako môže nájsť vnútorný pokoj, lebo práve ten je podľa nej základom pocitu spokojnosti so životom. Laiferová je aj v súčasnosti stále aktívna a plná energie. Vystupuje na koncertoch, venuje sa astrológii, písaniu kníh, maľovaniu i prednáškam.