Pravidelný pobyt vonku na slnku alebo užívanie vitamínu D by mohli chrániť pred demenciou. Naznačujú to výsledky novej štúdie, ktorej autori sledovali súvislosť medzi hladinou tohto vitamínu v strednom veku a zmenami v mozgu v neskorších rokoch.
Do výskumu zahrnuli 793 ľudí s priemerným vekom tridsaťdeväť rokov, ktorí na začiatku štúdie nemali demenciu. Vedci im zmerali hladinu vitamínu D v krvi a približne po šestnástich rokoch vykonali vyšetrenie mozgu zamerané na bielkoviny tau a amyloid beta, ktoré súvisia s rozvojom Alzheimerovej choroby.
Ukázalo sa, že vyššie hladiny vitamínu D boli spojené s nižším množstvom bielkoviny tau, ktorá je s ochorením úzko prepojená. Naopak, pri amyloide beta sa súvislosť nepreukázala.
Najspoľahlivejším zdrojom vitamínu D je fotochemická reakcia v pokožke. Stačí denne stráviť aspoň hodinu vonku a UV žiarenie spustí v koži proces, ktorý produkuje telu vlastný vitamín D. K tejto reakcii dochádza aj pri zamračenom počasí, keďže UV žiarenie preniká aj cez oblaky. Pri jasnej oblohe je žiarenia viac a tvorba vitamínu D sa zrýchľuje, dlhodobé slnenie však môže zvyšovať riziko rakoviny kože. Ľudia, ktorí nemôžu pravidelne tráviť čas vonku, môžu využiť výživové doplnky s vitamínom D.
„Naše výsledky naznačujú, že vyššie hladiny vitamínu D v strednom veku môžu poskytovať ochranu pred vznikom tau usadenín v mozgu. Nízke hladiny vitamínu D by mohli byť rizikovým faktorom, ktorý je možné ovplyvniť s cieľom znížiť riziko demencie,“ uviedol autor štúdie Martin David Mulligan z Univerzity v Galway.
Za vyššiu hladinu sa považovalo viac ako 30 nanogramov na mililiter krvi. Približne tretina účastníkov túto hodnotu nedosahovala a len päť percent pravidelne užívalo výživové doplnky.„Tieto zistenia sú sľubné, pretože naznačujú súvislosť medzi vyššími hladinami vitamínu D v skorom strednom veku a nižšou záťažou tau o šestnásť rokov neskôr. Stredný vek je obdobie, keď môže mať úprava rizikových faktorov najväčší dopad,“ dodal Mulligan.
