Koktejl.sk
Známa redaktorka Televíznych novín Gabriela Kajtárová sa na druhé výročie invázie vybrala na Ukrajinu. V rozhovore pre Markízu prezradila, že tentoraz zmapovala činnosť ukrajinských hrdinov, ktorí pomáhajú svojim dobrovoľníctvom alebo nápadmi na fronte i mimo neho.
Na Ukrajinu začala chodiť až po začiatku veľkej invázie a už má v pase piatu pečiatku. "Je dôležité tam chodiť. My sme tentoraz išli ďalej na východ, išli sme do mesta Charkov, ktoré sa nachádza veľmi blízko ruských hraníc. Mali sme jednu noc, kedy sme to bombardovanie naozaj počuli, my sme zažili také štyri silné explózie, ktoré zatrasú celým tým mestom, a to proste počuješ, že to je veľmi blízko, v našom prípade to bolo 11 km," priznala na úvod Kajtárová.
"Samozrejme, mozog ti začne pracovať - čo bude ďalej, koľko ich bude? Kam dopadnú? Ono je to tak blízko tých ruských hraníc, že tam doletí raketa do minúty. Tak utekaj sa niekam skryť, keď si na treťom poschodí v pyžame. Niekde v hlave musíš urobiť to rozhodnutie pred tým, ako tam ideš. Ako sa zachováš, keď sa ocitneš v nejakej hrozbe," povedala na rovinu.
Podľa nej sa ťažko prinášajú stále príbehy o tom, ako vojna zničila životy. "To, čo som chcela priniesť, boli reportáže o ľuďoch, ktorých ja považujem za hrdinov. Je tam obrovské množstvo dobrovoľníkov, ktorí fakt riskujú život tým, že vyťahujú staré panie zo zbombardovaných domov. To som chcela priniesť, aby sme nemali o tých Ukrajincoch pocit, že to sú teraz nejakí plačkovia, čo tam teda ako fňukajú, že och, zbombardovali mi dom. To sú veľmi dôstojní ľudia, ktorí žijú v mimoriadne ťažkej situácii, no napriek tomu sa nevzdali," zdôraznila.
Čo z toho, čo tam uvidela, urobilo na ňu najsilnejší dojem? "Vidieť plakať dospelých mužov, ktorí ti rozprávajú o tom, ako zbombardovali ich dom a zomrelo tam 22 susedov, roztraseným hlasom a so slzami v očiach, stiahne ťa to tiež. S tým respondentom, som plakala s ním, vypla sa kamera..." nedopovedala už Kajtárová so slzami v očiach. Zábery nájdete v galérii pod článkom.
Koktejl.sk
