Slovák Peter mal na ruke len drobnú ranu, všetko sa desivo zvrtlo: Zúfalý boj lekárov o život!

Elektrikár Peter je pri svojej práci zvyknutý na drobné poranenia, preto zraneniu ani tentokrát neprikladal veľkú váhu. Rana sa mu dokonca po pár dňoch zahojila. Zapálilo sa mu však podkožné tkanivo a nasledoval horor. Takmer prišiel o život. Všetko sa začalo krátko po Vianociach, kedy ho do nemocnice priviezla sanitka v septickom šoku a s multiorgánovým zlyhaním. Informovala o tom komunikačná špecialistka siete ProCare a Svet zdravia Bianka Krejčíová.

Aby pacientovi zabral akýkoľvek druh liečby, bolo nutné najskôr zbaviť organizmus rozsiahleho zápalu a bakteriálnych buniek. Nový CVVH prístroj – kontinuálnu hemodialýzu, vhodnú pre pacientov v život ohrozujúcom stave, použila dunajskostredská nemocnica prvýkrát v prípade pacienta v bezprostrednom ohrození života.

"Potrebovali sme ho naštartovať, zlyhávalo mu srdce, pečeň, pľúca aj obličky. A tak sme úplne prvýkrát zvolili CVVH prístroj," uviedol primár oddelenia anestéziológie a multiodborovej intenzívnej medicíny Balázs Laczkó. CVVH je podľa neho svojou podstatou obdobná dialýza, dokáže vďaka rôznym filtrom čistiť krv pacientom so septickým šokom a nestabilným krvným obehom, čo by pomocou klasickej dialýzy nebolo možné.

"Pri otrave krvi baktériami vieme s CVVH vstúpiť do nadmernej zápalovej odpovede, ktorá za iných okolností sama ničí organizmus. V priebehu prvých 12 hodín až jedného dňa dokážeme telo zbaviť škodlivých zápalových buniek a zabrániť tak zlyhaniu životu dôležitých orgánov. Presne tak sa podarilo zachrániť aj nášho pacienta Petra. Vďaka kontinuálnej dialýze mohla zaúčinkovať aj chirurgická či antibiotická liečba, lebo aj tieto terapie potrebujú svoj čas a u kritických pacientov niekedy nemáme toľko času," uviedol primár.

Prístroj spustili skôr, ako bolo plánované jeho uvedenie a to práve pre uvedený prípad. V súčasnosti ho používa iba niekoľko ďalších nemocníc na Slovensku. "Muž bol nepretržite napojený tri dni, pričom mu súbežne každý deň operovali ruku, kde bol zápal a podávali antibiotickú terapiu, aby takto preklenuli obdobie, kým nasadená liečba začala účinkovať," doplnil primár. Viac ako mesiac sa oňho staral tím anestéziológov - intenzivistov, internistov, chirurgov aj rehabilitačných lekárov. "Jeden čas sme si už mysleli, že na to, aby sa nám Petra podarilo zachrániť, budeme musieť obetovať jeho ruku. Nakoniec ale naše postupy zabrali a pacient môže znova viesť plnohodnotný život," doplnil primár.

"Nepamätám si na celé obdobie v nemocnici. Bol som tu viac ako mesiac, ale prvé dni mám úplne prázdno. Spomínam si na to, ako som bol doma a potom už zrazu tu. Zakaždým som sa ale prebral s tým, že ma tím zdravotníkov informoval o tom, ako sa môj stav lepší,“ začína svoje rozprávanie Peter.

Nespomína si ani na to, ako mu niekoľkokrát operovali ruku. "Už som iba našiel jazvy. Za celý čas, čo som bol hospitalizovaný, som nepocítil žiadnu veľkú bolesť. Moje svaly ale ochabli a s rehabilitačným tímom som sa po prebudení musel znova naučiť rozprávať aj chodiť. V tejto nemocnici som dostal reštart života a druhú šancu," opísal dnes už s úsmevom na tvári.

Na chvíle v strachu nikdy nezabudne jeho manželka Rita. Každý deň sa informovala o jeho stave a nikdy nevedela, aké správy dostane. "Bolo to pre nás veľmi ťažké. Celý čas som doma myslela na to, či nemá príliš veľké bolesti, a či vôbec bude žiť. Ale stále som verila a verili aj lekári. Vďaka nim, vďaka všetkým zdravotníkom, s ktorými som denno-denne komunikovala, som vedela, na čom sme a vždy som od nich v týchto ťažkých chvíľach dostala aj podporu,“ vďačne konštatuje Petrova manželka.

Najhoršie má elektrikár už za sebou. Ešte potrebuje naspäť vybudovať svalovú hmotu a získať silu, ktorú stratil a hneď potom sa plánuje vrátiť do práce. "Vždy budem celému zdravotníckemu tímu z tejto nemocnice vďační. Sú to všetko skvelí odborníci, ktorí mi zachránili život,“ zakončil Peter.