Ivan Mikloš pomenoval krutú daň za zlé spravovanie štátu: Nielenže plytváme peniazmi, ktoré nemáme, ale...

• Vysoké ceny energií najúčinnejšie urýchľujú energetickú transformáciu a technologické zmeny.
• Plošné energetické dotácie plytvajú verejnými peniazmi a odďaľujú potrebnú transformáciu.
• Finančná pomoc má cielene smerovať iba k objektívne odkázaným domácnostiam a firmám.
• Deglobalizácia postupne zvyšuje ekonomické náklady najmä pre Európu a menšie ekonomiky.
• Slovensko potrebuje byť dôveryhodným partnerom Únie v čoraz menej predvídateľnom svete.

Drahé energie sú veľmi efektívnym stimulom na energetickú transformáciu, vlády by ho preto nemali tlmiť plošnými energetickými dotáciami. Na konferencii Energoforum organizovanej spoločnosťou Sféra to uviedol bývalý minister financií a šéf think-tanku MESA10 Ivan Mikloš.

„Nielenže plytváme peniazmi, ktoré nemáme, ale navyše odďaľujeme transformáciu. A znižujeme efekt cien, ktoré sú najúčinnejším nástrojom na energetickú transformáciu,“ skonštatoval s tým, že dotácie by sa mali poskytovať len tým, ktorí sú na to objektívne odkázaní. Ak je napríklad cieľom dopriať podnikom priestor na nadýchnutie, je podľa ekonóma dôležité, aby toto obdobie nebolo premárnené a neboli neskôr potrebné ďalšie ústupky.

Túto teóriu podľa Mikloša podporujú aj historické skúsenosti z ropných kríz z rokov 1973 a 1979. „Ten skokový nárast ceny ropy a plynu bol najsilnejším a najefektívnejším stimulom na technologické zmeny v prospech zvýšenia energetickej efektívnosti,“ skonštatoval.

Mikloš sa vo vystúpení venoval aj súčasnému trendu deglobalizácie, ktorej signály sa podľa neho začali objavovať už v roku 2007. Ďalšími signálmi boli napríklad prvé víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách alebo brexit. „Éra otvorenej medzinárodnej spolupráce bez geopolitickej rivality trvala zhruba 30 rokov a priniesla naozaj bezprecedentný ekonomický rast, bezprecedentný progres vlastne všade na svete, ale napriek tomu sa skončila,“ poznamenal.

Náklady deglobalizácie podľa ekonóma vo väčšej miere znáša Európa, ktorá v konkurencieschopnosti za posledných 40 rokov relatívne klesla oproti Číne a USA. V rámci nej viac doliehajú negatívne dôsledky tejto situácie na menšie a otvorenejšie krajiny, najmä na tie zlé spravované. Za takúto krajinu označil aj Slovensko.

Mikloš je presvedčený, že aj ak sa už Trump nedostane k moci, svet sa už nevráti k ekonomickej predvídateľnosti, akú mal predtým. Za dôležité preto považuje, aby Slovensko bolo dôveryhodným partnerom v rámci Európskej únie. Zároveň musí podľa neho Únia spraviť potrebné zmeny na to, aby vo svete, keď rozhodujú silní hráči, bola silnejšia a hovorila jednotným hlasom.