Známy slovenský aktivista Marek Mach má len 25 rokov a v období, kedy by si mal užívať život ako jeho rovesníci, prišla ťažká diagnóza. Začiatkom augusta mu zistili rakovinu, Hodgkinov lymfóm v IV. štádiu, zhubné ochorenie lymfatického systému. Štvrté štádium sa dá v jeho prípade liečiť.
Podľa lekárov je pre Mareka najúčinnejšou možnosťou jeden z najmodernejších režimov BrECADD, avšak zdravotná poisťovňa na Slovensku BrECADD aktuálne nehradí. Preto spojili sily jeho kamaráti a cez Donio vytvorili zbierku. Dobrosrdeční Slováci mohli prispieť na sumu 49 165 €. Urobili viac a dnes tam svieti číslo 244 660 €.
Na ohromnú spolupatričnosť a štedrosť Slovákov reagoval ešte raz v sobotu na Instagrame sám Marek. "PRVÁ DÁVKA JE ZA MNOU. Ešte raz by som sa aj takto chcel opäť poďakovať všetkým, ktorí mi vyjadrili podporu, či už osobne, tu, alebo v zbierke. Naozaj veľa to pre mňa znamená. Hoci to sú iba dva týždne, odkedy som sa dozvedel diagnózu, mám pocit, že sa udialo toľko vecí, akoby ubehol rok. A tou najnovšou z nich je, že prvú dávku mám už za sebou a som doma z nemocnice. A ak sa nič neskomplikuje, opäť sa tam vrátim až o 17 dní," napísal na Instagrame.
"Bolo to príjemné? No, viem si predstaviť robiť aj lepšie veci. Bolo to také zlé akoby si človek predstavoval z filmov? Ani omylom. Lekári a sestričky robia svoju prácu najlepšie ako môžu - naozaj si zaslúžia poďakovanie a rešpekt. NOÚ našťastie patrí k menšine nemocníc u nás, kde to nevyzerá ako v múzeu socializmu a výhľad z balkóna izby na celú Bratislavu tiež nie je práve na zahodenie. Varia tam vynikajúco a vďaka kamošom, ktorí za mnou prišli aj čas utekal pomerne rýchlo," pokračoval.
Potom spomenul aj liečbu pre tých, ktorí neovládajú, ako to prebieha. "A čo tá liečba? Jeden cyklus trvá 21 dní, pričom 4 z toho je potrebné byť v nemocnici. Prvý deň som dostal Adcetris (ten drahý imunoterapeutický liek zo zbierky) a potom do mňa 3 dni tiekol gumidžús (chemoterapia). A naozaj to nechcem zakríknuť, ale zatiaľ to našťastie vyzerá, že to zvládam veľmi dobre. Zle mi nebolo prakticky vôbec (ľuďom dnes už vďaka moderným liekom, ktoré dávajú popri liečbe veľmi zle nebýva), pár dní som bol unavený a mal pocit plného žalúdka, ale zároveň, paradoxne, extrémnu chuť do jedla - miestami som myslel, že zjem aj dvere," opísal svoje pocity a zmeny.
Avšak prišlo aj negatívum, ktoré ho zaskočilo. "Potom som mal chvíľu slabo zhoršený cit v končekoch prstov a vyhádzal som sa ako 15-ročný puberťák, ale inak zvládam. Vlastne, ak by mi tak ako mi je dnes malo byť aj pol roka v kuse, tak sa to naozaj dá zvládnuť. Ale treba to brať s rešpektom, nakoľko ťažšie dni ešte stále môžu prísť. A tak ak ste to dočítali až sem, toto berte ako malý reminder, že zdravie a život si treba vážiť, lebo nič dôležitejšie na svete nie je," odkazuje Slovákom.
