Kráľ Silvestrov ku koncu života neuveriteľne trpel: Vladimír Menšík musel spávať posediačky! Rodina to nezvládala...

Český herec Vladimír Menšík († 58) bol kráľom zábavy a Silvestrov. Filmy, v ktorých sa objavil Slováci a Česi milujú dodnes. Veselý komik však dlhé roky trpel zdravotnými problémami, no pred publikom to takmer dokonale skrýval. V minulosti pre Blesk prehovoril jeho syn Jan (63) aj o ťažkých časoch, kedy to s otcom nezvládali a musel byť hospitalizovaný na psychiatrii.

Menšík začal mať problémy s astmou v 70. rokoch. „Vtedy to riešil sprejmi. Občas tiež chodil do nemocnice, kde si na dva tri dni ľahol. Potom sa to začalo zhoršovať, to bol rok 1975, kedy lieky prestávali fungovať,“ priblížil s tým, že herec časom prešiel na kombináciu liekov.

Čo musel Menšík pri práci zvládať, nebolo jednoduché. Mával záchvaty, kedy prestával dýchať, no naučil sa to riešiť rýchlou pomocou – mal lieky, ktoré si bol schopný sám intravenózne podať. Vďaka nim sa dokázal behom 30 až 45 minút dostať späť do stavu, kedy sa upokojil a nedusil sa.

Postupne sa však intervaly medzi záchvatmi skracovali. Podľa syna ich mal tri až štyrikrát denne. „Bohužiaľ, tam došlo aj k tomu, že súčasťou liekov bol i efedrín, čo je povzbudzujúca droga, ktorá občas ocka pohnevala. Z efedrínu mal určité psychické následky. Dvakrát sme ho museli nechať hospitalizovať, pretože sme ho nezvládali a nevedeli si dať rady,“ opisuje Jan.

O Menšíkovom trápení dobre vedel tiež režisér Václav Vorlíček, ktorý ho obsadzoval do svojich filmov. Poslednýkrát spolupracovali na seriáli Létající Čestmír a to už bolo na hercovi vidieť, že niečo nie je v poriadku. „To už trávil veľa času v maskérni, kde dostával infúzie a nechával si pichať injekcie,“ zaspomínal si v knihe Pane, vy ste režisér!

Menšík podľa Vorlíčka pre ťažkú astmu už nemohol ani spať a posledné roky života pretrpel. „Rozprával mi o svojej chorobe, že keď si ľahne, dusí sa. Musel preto spať posediačky. Nechával si do izby priniesť kreslo, obliekol sa do pyžama, obul papuče, prehodil si cez seba župan, sadol si do kresla a v ňom spal,“ cituje Vorlíčka CNN Prima News.

Hranie vždy uprednostňoval pred svojím zdravím a nechal to zájsť až tak ďaleko, že ho potom do nemocnice odvážali v bezvedomí alebo v príšernom stave. Jeho najbližší si zvykli, že sa z toho vždy dostal, no raz to už nevyšlo.

„Chodili sme spolu na rôzne besedy a raz sme mali ísť niekam na sever Čiech a naozaj mu bol neuveriteľne zle, dusil sa. Chcel som to zrušiť, ale nedovolil mi to. Bolo to také zlé, že som si v duchu opakoval tie jeho historky, a že ich budem rozprávať za neho. Keď sme tam prišli, vyšiel na javisko a zrazu bol zdravý ako repa. Ja som tam bol zbytočný. Išiel dve hodiny a keď sme skončili ja som ho zase viezol polomŕtveho domov,“ povedal kedysi herec Ivo Niederle.

Aj v deň svojej smrti nepočúvol rady lekárov a chcel ísť hrať. „Zubatá“ ho dostihla takmer na javisku. Naposledy vystúpil pred kamerou 27. mája 1988 v zábavnom programe Abeceda a potom odišiel do Brna, kde mal znova točiť. V programe sa ešte stihol rozlúčiť s divákmi, akoby vedel, čo potom príde a apeloval na ľudí, aby si vážili svoje zdravie, s ktorým on už od detstva bojoval. „Ja viem, že by mal koniec programu byť optimistický, ale v akejkoľvek chvíli, pri akejkoľvek činnosti, nemali by ste prestať myslieť na to, čomu hovoríme zdravie,“ uviedol so smútkom očiach.

Zomrel o dva dni v Nemocnici u sv. Anny. „Mnoho kolegov mu ešte predtým hovorilo, aby sa dal dokopy, že na neho počkajú. On však tvrdil, že nemôže byť v nemocnici viac ako tri dni, inak by tam zomrel. Hovoril, že pokiaľ môžem byť medzi nimi, žiť a hrať, tak žije. Myslím si, že to bola pravda. Láska k tomu kumštu ho držala nad vodou pokiaľ sa to dalo,“ zakončil filmový publicista Jaroslav Sedláček.