Koktejl.sk
Patrila medzi najkrajšie české herečky svojej doby a o úlohy vo filmoch nemala núdzu. Janu Brejchovú (82) dnes ničí zákerná choroba, ktorá ju pripútala na lôžko a prinútila ju skončiť s filmovaním. Bývalá manželka Vlastimila Brodského († 81) podľa českého webu eXtra.cz posledné roky trávi život v Liečebni pre dlhodobo chorých.
Brejchovej diagnostikovali degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom je ubúda biela hmota. Tento stav sa už, bohužiaľ, zlepšovať nebude a je nezvratný.
„Mamička vlastne stále leží a len pozerá. Už nevníma okolitý svet. Na to žiadne lieky neexistujú. Nezlepší sa to, už to môže byť len horšie. Je hrozné ju takto vidieť, ale stále si hovorím, že toľko ľudí je na svete chorých, že nie je jediná. Musíme to brať tak, že je to život,“ zverila sa jej dcéra Tereza Brodská (54) portálu expres.cz v januári 2021.
Tereza tiež priznáva, že má jej mama aj dobré dni, kedy všetkých spoznáva a komunikuje, no potom prídu také, počas ktorý je vo svojom svete.
Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Vyrastala v početnej rodine a film do jej života vstúpil už v ranom detstve. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb (1953), jeho asistent Ladislav Helge hľadal po pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky. A vybral si Janu Brejchovú. Touto postavou sa pre ňu rozbehla kariéra, ktorá mala v určitých obdobiach aj medzinárodný ohlas.
Po ukončení základnej školy už Jana Brejchová nepokračovala v ďalšom vzdelávaní. Pracovala ako pisárka a keď ju povýšili na sekretárku, mala už toľko filmových ponúk, že by popri tom inú robotu nestihla. Medzi tie výraznejšie patrí film Vlčí jáma (Jiří Weiss, 1957), v ktorom sa prejavila ako herečka s výrazne prepracovaným psychologickým charakterom.
Dievčenský pôvab i vyspelé herectvo uplatnila vo filmoch Žižkovská romance (Zbyněk Brynych, 1958) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka (1958). V tom istom roku sa stala najúspešnejšou českou herečkou. Režisér Krejčík, ktorého si Brejchová mimoriadne vážila, jej ponúkol aj hlavnú úlohu vo filme Probuzení (1959), ktorý realisticky zobrazoval život mladej generácie.
Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla Brejchová v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka z roku 1960 Vyšší princip. Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia však patrí aj jej prvé nevydarené manželstvo s režisérom Milošom Formanom.
Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Pri práci v Nemecku sa zoznámila so svojim druhým manželom – nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom. Po roku sa ich manželstvo skončilo rozvodom. Zo zahraničných produkcií stoja v jej prípade za zmienku snímky ako napríklad česko-nemecký film Dům v Kaprové ulici (Kurt Hoffmann, 1965), za ktorý bola v Nemecku ocenená ako najlepšia herečka.
Na domácej pôde našla nové tvorivé zázemie vďaka režisérovi Evaldovi Schormovi. Pod jeho vedením nakrútila snímky Každý den odvahu (1964) a Návrat ztraceného syna (1966).
Pôsobenie pred kamerou v tom období rozširovala o komediálny žáner, a to aj vďaka svojmu tretiemu manželovi hercovi Vlastimilovi Brodskému. Spolu hrali vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), alebo Farařův konec v réžii Evalda Schorma (1968).
V prvej polovici 70. rokov minulého storočia Brejchová opäť po boku Brodského hrala v komédii Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), či vo filme Noc na Karlštejne (Zdeněk Podskalský, 1973). V roku 1974 si s Brodským zahrala manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku...?
Nové herecké kreácie na vyššej umeleckej úrovni jej umožnili režiséri Jaromil Jireš vo filme Mladý muž a bílá velryba (1978) nakrútenom podľa prózy Vladimíra Párala a Jiří Svoboda, ktorý ju obsadil do povojnovej drámy Zánik samoty Berhof (1984) a do filmu Skalpel, prosím (1985).
V snímke z lekárskeho prostredia excelovala po boku Miroslava Macháčka. Divákov tiež zaujala v trpkej komédii Kráska v nesnázích (Jan Hřebejk, 2006). Nezabudnuteľné je Brejchovej stvárnenie kráľovnej v úspešnom seriáli Arabela autorskej dvojice Václav Vorlíček a Miloš Macourek.
Bola takmer výhradne filmovou herečkou. Na počiatku svojej kariéry odmietla ponuku režiséra Jana Kačera, aby sa stala členkou slávneho pražského Činoherního klubu. Na javisko vstúpila prvý raz v roku 1970 na pôde Divadla Na Vinohradech. V 80. rokoch ju zviditeľnila divadelná komédia Dobrou noc, mami, v ktorej po boku Květy Fialovej žala úspechy po celom Československu.
Po Vlastimilovi Brodskom sa životným partnerom Brejchovej stal herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej štvrtým a posledným manželom bol herec Jiří Zahajský. S Vlastimilom Brodským má dcéru Terezu, ktorá je tiež veľmi úspešná divadelná, televízna i filmová herečka. V roku 2004 prevzala od prezidenta Českej republiky Medailu za zásluhy o štát v oblasti umenia.
Koktejl.sk
