Spánok je mimoriadne dôležitý (ilustračné foto).Zdroj: iStock
Ťažká spánková deprivácia výrazne mení štruktúru mozgu. Človek, ktorý zostal bdelý viac ako 24 hodín, dobre vie, ako silno sa zmení vnímanie a aké ťažké je udržať pozornosť. Nigérijskí neurológovia teraz zistili, že po jedinej noci bez spánku sa v mozgu zmení nervové tkanivo tak, že to pripomína priebeh Alzheimerovej choroby.
Vedci z Univerzity v Ibadane skúmali štúdie o spánku, pamäti a fungovaní mozgu z posledných 25 rokov. Zistili, že aj krátkodobý nedostatok spánku oslabuje spojenie medzi mozgovými bunkami, podporuje zápaly poškodzujúce pamäť, vedie k hromadeniu toxínov a obmedzuje vznik nových mozgových buniek. Tieto zmeny podľa autorov pripomínajú procesy spojené s Alzheimerovou chorobou.
"Tieto poruchy vedú k výraznému zhoršeniu učenia, ukladania pamäte a účinnosti synapsií. Aj krátke obdobie spánkovej deprivácie spôsobuje merateľné zníženie synaptickej plasticity a funkcií pamäti," uviedli vedci v časopise IBRO Neuroscience Reports.
Vo svojej štúdii sa zamerali aj na hipokampus, časť mozgu dôležitú pre prevod krátkodobých spomienok do dlhodobej pamäte. Práve počas spánku podľa vedcov mozog aktívne upevňuje a ukladá informácie získané počas dňa. Bez dostatočného odpočinku hipokampus rýchlo zhorší svoje funkcie. Už po jedinej prebdenej noci sa môžu zvýšiť hladiny bielkovín beta-amyloidu a tau, ktoré sú spájané s Alzheimerovou chorobou. Na rozdiel od Alzheimerovej choroby sú však zmeny spôsobené nedostatkom spánku väčšinou dočasné. Podľa vedcov ich môže zmierniť kvalitný odpočinok a pravidelný spánkový režim.
Autori štúdie pripomínajú, že ľudia vo veku od 18 do 64 rokov by mali spať sedem až deväť hodín denne. Odporúčajú chodiť spať v rovnakom čase, obmedziť používanie obrazoviek pred spaním a udržiavať spálňu chladnú, tmavú a tichú.
