Koktejl.sk
Český herec Jiří Sovák († 79) sa do pamäte filmových divákov v Česku a na Slovensku zapísal vďaka svojim úlohám vo filme Marečku, podejte mi pero! (1976), Dařbuján a Pandrhola (1959) či v seriáloch Chalupáři (1975) a Arabela (1980). Za svoju kariéru stvárnil asi 200 postáv v filme, divadle a seriáloch.
Jeho búrlivá povaha mu spôsobila v osobnom živote nejednu vrásku. Sovák stál pred oltárom celkovo trikrát a jeho jediné dieťa mu neprišilo ani na pohreb.
Jiří Sovák sa narodil tri dni po Vianociach v roku 1920 ako Jiří Schmitzer. Na otcovo želanie sa v Kladne vyučil za čašníka a v herectve ho podporovala iba mama. Meno si dal zmeniť ako 19-ročný na protest proti nemeckej okupácii Československa a sám hovoril, že sa mu nepáčilo a do divadla bolo nevhodné.
„Priezvisko mu znelo, akoby bol z polovice Žid a z druhej Nemec. Vymyslel si ho sám pri pive,“ spomína v rozsiahlom dokumente o jeho živote autorka biografie Slávka Kopecká.
Počas vojny pracoval a po večeroch účinkoval v kabaretnom divadle Živé jeviště, kde s ním začínali aj Martin Růžek († 77) a Jaroslav Štercl († 76). V roku 1941 absolvoval dramatické oddelenie Pražského štátneho konzervatória a následne sa živil ako úradník v poisťovni a skladník. O dva roky neskôr sa vydal na profesionálnu hereckú dráhu.
Bohémsky život si vyžiadal svoju daň a Sovák našiel svoju osudovú ženu až na tretí pokus. S o 18 rokov mladšou Annou boli nakoniec svoji 40 rokov. S učiteľkou, ktorej nepovedal inak ako Andulka, sa zoznámil v dome jej rodičov, kde býval ako podnájomník.
„Nejako sa dozvedel, že rodičia budú mať v dome voľnú miestnosť a potom som ho začala podozrivo často stretávať. Moja mladšia sestra mi odkázala, že ma pozýva na večeru, na čo mama dostala hysterický záchvat. Už bol v tom čase známy a vedelo sa o ňom, že je rozvedený,“ opisuje jeho posledná manželka Anna.
„Zaujal ma tým, že bol úplne iný ako ostatní ľudia, ale že vo všetkom. Svojou priamočiarosťou ma šokoval a zároveň priťahoval. Imponovalo mi na ňom, že tiež nikdy neurobil to, čo by ste od neho čakali, veľmi ma to zaujímalo,“ dodala.
Mrazivý vzťah s jediným synom
Z prvého manželstva mal Jiří Sovák jediné dieťa - syna Jiřího Schmitzera (72). Ten mu však nikdy nedokázal odpustiť, že odišiel od rodiny keď mal dva roky. Schmitzer sa neskôr stal rovnako hercom ako jeho otec a dokonca hrali spolu v niekoľkých projektoch, no ich vzťah bol na bode mrazu.
Puto sa definitívne pretrhlo v roku 1976, keď mladý Jiří šoféroval pod vplyvom alkoholu a na prechode pre chodcov zrazil človeka, ktorý na následky nehody zomrel. Bol odsúdený na tri roky väzenia.
Otec ho kvôli tomu zatratil a neprišiel ho podporiť ani na súd. Jiří mu to nikdy neodpustil, nestretol sa s ním ani potom, keď si odpykal trest, neukázal mu vnúčatá a neprišiel ani na jeho pohreb.
Hrozilo, že už nebude chodiť
Pred Vianocami v roku 1983 mal Jiří Sovák ťažkú autonehodu, po ktorej hrozilo, že už nikdy nebude chodiť. Mal vyrazený stavec a niekoľkonásobnú fraktúru nohy, vrátane otvorenej zlomeniny stehennej kosti. Hrozilo, že už nikdy nebude chodiť. Operácia dopadla dobre, no už to nikdy nebolo také ako predtým.
„Volala mi polícia a iba mi povedali, že môj manžel bol účastníkom dopravnej nehody a zavesili. Našťastie mi v zápätí volal Vladimír Menšík, ktorý mi to vysvetlil. Auto ho naozaj zrazilo, ale už ho vezú do nemocnice. Aj keď vedel, že ho čaká operácia a mal naozaj ťažké zranenia dodával mi silu a hovoril, že všetko bude dobré,“ hovorí Anna, ktorá dodáva, že po tejto nehode musel už do konca života používať palicu na chodenie.
Následne odišiel do dôchodku, no aj tak mal stále veľa práce. Po tom ako sa vrátil z nemocnice dotočil seriál, začal chodiť na zájazdy s Vladimírom Menšíkom, ktorý mu dal prezývku Kráľ vtipov a príležitostne si zahral vo filmoch menšie role.
Osudné mu bolo až ďalšie zranenie. Pri páde na terase svojej chalupy si zlomil krčok stehennej kosti a aj keď sa operácia podarila, jeho organizmus to po prevezení na izbu nezvládol. Jiří Sovák zomrel 6. septembra 2000 a do Národného divadla v Prahe sa s ním prišlo rozlúčiť mnoho kolegov a kamarátov. Rodinná účasť bola ale mizivá, na miestach pre rodinu sedeli iba štyria ľudia.
„Od Andulky som dostala 'poctu' ísť vyzdvihnúť urnu a zaniesť ju do jeho milovanej chalupy k jeho žene. To mal urobiť jeho syn...“ trpko spomína Slávka Kopecká.
Koktejl.sk
