Časť zákona lex atentát narazila na Ústavnom súde: Jedno ustanovenie porušuje ľudské práva

• Ústavný súd vyhlásil časť zákona o bezpečnostných opatreniach za protiústavnú.
• Protiústavné ustanovenie sa týkalo možnosti obce zakázať zhromaždenie.
• Zvyšnej časti parlamentom schválenej legislatívy Ústavný súd nevyhovel.
• Návrh na Ústavný súd podala skupina opozičných poslancov a hnutie PS.

Časť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, ktorý schválil parlament v júni 2024, nie je v súlade s ústavou. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Lex atentát napadla na ÚS skupina opozičných poslancov. V rozpore s ústavou je časť ustanovenia týkajúceho sa možnosti obce zakázať zhromaždenie. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov ÚS nevyhovel.

Prijatá legislatíva zaviedla v zákone o zhromažďovacom práve ustanovenie v takomto znení: „Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“

ÚS označil za protiústavné toto ustanovenie v časti slov „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä“. Podľa rozhodnutia ÚS je aj v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Opozičné hnutie PS pri podaní na ÚS argumentovalo, že prijatá legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu. Kritizovalo tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní.

„Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS).