Vyplýva to z výsledkov štúdie z Univerzity Južného Dánska. Atrament z tetovania nemusí zostať iba v povrchových vrstvách kože, kam je aplikovaný, ale môže sa presúvať do lymfatických uzlín a tam sa hromadiť. Zatiaľ však nie je jasné, či a do akej miery môže tetovací atrament vyvolať chronický zápal v lymfatických uzlinách, kde sídlia bunky imunitného systému. Rovnako nie je potvrdené, či nahromadený atrament môže spôsobiť abnormálny rast buniek a tým zvýšiť riziko rakoviny.
„Zatiaľ nevieme, či táto pretrvávajúca záťaž môže oslabiť funkciu lymfatických uzlín alebo mať iné zdravotné dôsledky,“ hovorí Henrik Frederiksen z Univerzity Južného Dánska. Najnovšia štúdia, publikovaná v odbornom časopise BMC Public Health, skúma súvislosť medzi tetovaním a rakovinou analýzou dát z Dánskej kohorty dvojčiat s tetovaním. Táto databáza obsahuje zdravotné informácie o viac ako 5 900 dvojčatách.
„Unikátnosť nášho prístupu spočíva v tom, že môžeme porovnávať dvojčatá, kde jedno má rakovinu, ale inak zdieľajú mnoho genetických a environmentálnych faktorov,“ vysvetľuje bioštatistik Jacob von Bornemann Hjelmborg. Z výsledkov vyplýva, že veľké tetovania – teda také, ktoré sú väčšie ako dlaň – môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko.
„U rakoviny kože aj lymfómu sme zaznamenali zvýšené riziko u osôb s tetovaním väčším ako dlaň,“ uvádza štúdia. Riziko vzniku lymfómov môže byť až trikrát vyššie u ľudí s rozsiahlymi tetovaniami v porovnaní s tými, ktorí tetovanie nemajú. „To naznačuje, že čím väčšie tetovanie a čím dlhšie je na tele, tým viac atramentu sa hromadí v lymfatických uzlinách,“ dodáva spoluautorka štúdie Signe Bedsted Clemmensen.