Za svojho života nahral 350 piesní a stal sa jedným z najobľúbenejších českých spevákov džezovej a swingovej éry. Počas návratu z vystúpenia v Kašperských horách na Šumave 28. júna 1984 však Milan Chladil dostal za volantom auta infarkt a nečakane zomrel.
Na večnosť odišiel neďaleko mesta Příbram vo veku 53 rokov, no okrem pracovného nasadenia mohla mať vplyv na stav jeho srdca aj reumatická horúčka, ktorú prekonal v mladosti. Kolegyňa Yvetta Simonová (97) pre CNN Prima News prehovorila o jeho posledných chvíľach.
Na ceste domov, kedy išli každý vlastným autom, sa podľa speváčky začali diať zvláštne veci. „Milan ma asi dvakrát predbehol, hovorila som si, čo robí. Chvíľu sme išli vedľa seba, tak som otvorila okienko a spýtala sa, či niečo nepotrebuje. Povedal mi, že je v poriadku, že si len oddychuje, ale myslím si, že mu už asi nebolo dobre,“ opísala Simonová.
„Potom ma predbehol, zamával, a to bolo naposledy, čo sme sa videli. Zomrel ešte v tú noc v aute. Asi cítil, že niečo nie je v poriadku, smeroval do nemocnice na Bulovku,“ prezradila a dodala, že odišiel na večnosť iba mesiac po jeho mame. „V máji sme boli na jej pohrebe, v júni sme pochovali Milana,“ zakončila známa speváčka.
Milan Chladil sa narodil 8. februára 1931 v Brne. V tom čase sa umenie považovalo tak trochu za komediantstvo, a tak otec trval na tom, že musí mať najprv v ruke remeslo. Keď sa dozvedel, že Milan spieval v brnianskej kaviarni, bol schopný mu za to dať pár faciek.
Láska k hudbe však bola silnejšia. Brniansky dirigent a kapelník Erik Knirsch počul Chladila spievať a v roku 1951 ho angažoval vo svojom orchestri. Milan Chladil vynikal príjemne zafarbeným hlasom a hoci pôsobil ako skúsený spevák, zapísal sa na konzervatórium. V roku 1954 prestúpil do orchestra Zdeňka Bartáka v Prahe, až napokon v roku 1956 dostal ponuku od Karla Vlacha. Jeho orchestru potom ostal verný počas celej svojej profesionálnej kariéry, aj keď príležitostne vystupoval aj s inými telesami.
Zaujal už prvými piesňami Arrivederci Roma a hlavne Granada, ktoré s Vlachovým orchestrom nahral v novembri 1956. Po prevzatých piesňach nahral v decembri 1961 prvú úspešnú pieseň domácich autorov Chtěl bych mít kapelu.
Nezabudnuteľnú spevácku dvojicu vytvoril s Yvettou Simonovou. Prvý hit dvojice niesol názov O nás dvou. Potom prišli ďalšie úspešné piesne: Deti z Pirea, Sentimentální, Ven, Santa Anna Maria, Až na severní pól či Amore, amore. Spolu so Simonovou hosťovali aj v Hudobnom divadle Karlín, hrali v muzikáloch Hello, Dolly a Muž menom La Mancha. Ich spolupráca vydržala celých 28 rokov, až do jeho predčasnej smrti.
V muzikáloch a operetách účinkoval Chladil aj samostatne (My Fair Lady). K jeho hitom patria aj piesne Je nás jedenáct, Pigalle, Jezdím bez nehod, Krásné je žít, Já se dnes dopoledne žením, či Matylda.
V prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962, keď bola vyhlásená iba jedna spoločná kategória pre speváčky aj spevákov, obsadil Chladil piate miesto, za rok 1963 bol opäť piaty, za rok 1964 už bola samostatná kategória speváčok a spevákov a Chladil skončil druhý za Karlom Gottom. Často spolupracoval a vystupoval so spevákom Karlom Hálom.
Chladil však vynikal nielen hudobným, ale aj športovým nadaním. Ovládal všetky loptové hry a aj so svojimi kolegami využíval všetok voľný čas na futbal či tenis – aj napriek hroziacim zraneniam, ktoré potom komplikovali jeho účinkovanie na javisku. Bol dobrý herec, bavič, imitátor zvierat aj ľudí a podľa kolegov či kamarátov okolo seba nepretržite šíril dobrú náladu.
Pri práci aj pri zábave disponoval nevyčerpateľným množstvom energie. Keď sa necítil dostatočne vyťažený Orchestrom Karla Vlacha, dal dokopy sprievodnú kapelu, s ktorou spolu s Yvettou Simonovou chodili na zájazdy.
