Trpké spomienky manželky na známeho herca z Chalupárov: Nezaslúži si zapáliť sviečku... tak veľmi ma týral!

Český divadelný a filmový herec Josef Vinklář vytvoril počas svojho života približne 250 filmových, televíznych a divadelných úloh. Hoci bol u divákov obľúbený, nie každý má na neho dobré spomienky. Bol trikrát ženatý - s herečkou Janou Dítětovou († 65) a dvakrát s ďalšou herečkou Ivankou Devátou (89). Práve druhá manželka si na neho zaspomínala pre denník Aha!

Vinklářova prvá žena bola krásna a chválil sa s ňou na každom kroku. Lenže zároveň ju často podľa českých zdrojov podvádzal. Veľa času trávil aj po krčmách a pri jednom pive či poldeci nikdy neskončil. V manželstve sa im narodil syn Jakub (70), no vydržalo iba tri roky.

V roku 1970 sa oženil s kolegyňou Ivankou Devátou a narodil sa im syn Adam. Herec ju mal tiež podvádzať, a to aj s viacerými milenkami naraz. „Domov prišiel napríklad o tri dni, pil, bol ku mne hrubý...“ spomína.

Malo to dôjsť tak ďaleko, že skončila na psychiatrii, po 12 rokoch sa rozviedla a našla si novú lásku - Ladislava Mrkvičku († 81). Vinklář ale žiarlil, jej nového partnera takmer zbil a začal za exmanželkou chodiť. Ona mu znova podľahla a opäť sa vzali. Vydržalo im to iba osem rokov, lebo Vinklář si opäť našiel milenku. Na búrlivé roky so známym hercom nespomína v dobrom a za 18 rokov navštívila exmanželov hrob iba raz.

„Tak veľmi ma týral...“ povzdychla si v rozhovore. „Na hrob Pepíkovi v žiadnom prípade nepôjdem! Trápil ma, chodil za inými, bol na mňa zlý, nezaslúži si zapáliť sviečku,“ povedala nedávno českému médiu. Pri poslednej návšeteve jeho hrobu sa za neho pomodlila, z čoho bola sama prekvapená. „Sľubovala som si, že za to, ako sa správal, mu budem po hrobe iba tancovať,“ povedala.

Josef Vinklář sa narodil 10. novembra 1930 (niektoré zdroje uvádzajú 14. november) v Podůlší neďaleko Jičína. Jeho otec bol murárom. Vinklářovci sa presťahovali do Prahy, keď vyhorel domček, v ktorom bývali. Mama Josefa Vinklářa získala na Smíchove miesto domovníčky. Práve ona tiež vybadala u svojho syna herecké vlohy a priviedla ho do Dismanovho detského súboru.

Hneď po vojne mladý, ešte ani nie 15-ročný herec, účinkoval v Intímnom divadle bratov Lipských. Tam si ho všimol Jan Werich a ponúkol mu angažmán vo svojom Osvobozenom divadle (1948-1950). Po dvojročnom pôsobení vo Východočeskom divadle napokon Vinklář zakotvil v Realistickom divadle Zdeňka Nejedlého. To sa stalo jeho domovom na viac než tri desaťročia - až do roku 1983, kedy nastúpil do Národného divadla. Tu hral až do svojej smrti v roku 2007.

Pred kamerou stál prvý raz vo filme Nezbedný bakalář, ktorý v roku 1946 nakrútil Otakar Vávra. Hlavnú úlohu vytvoril Zdeněk Štěpánek a práve jeho dcéra Jana Štěpánková, ktorá sa s Vinklářom kamarátila, sprostredkovala mladému hercovi prvú filmovú šancu.

Nasledovali úlohy v snímke Stříbrný vítr podľa literárnej predlohy Fráňu Šrámka, či v rozprávke Hrátky s Čertem. Divákov si Vinklář získal ako dobrosrdečný kuchársky učeň v obľúbenom rozprávkovom príbehu Pricezna se zlatou hvězdou, ktorý v roku 1959 nakrútil Martin Frič. V tom istom roku Vinklář vynikol v kriminálke 105% alibi režiséra Vladimíra Čecha.

V priebehu 60. rokov sa Josef Vinklář stal skúseným a obsadzovaným hercom – diváci ho mohli vidieť vo vojnovej dráme A pátý jezdec je strach, či v ďalšej vojnovej snímke Atentát, ktorú v tom istom roku nakrútil Jiří Sequens. Práve tento režisér ponúkol Vinklářovi úlohu, ktorá mu priniesla popularitu – inšpektora Boušeho v kriminálnom seriáli Hříšní lidé města pražského.

Jeho kolegami boli inšpektor Brůžek v podaní Josefa Bláhu, inšpektor Mrázek alias František Filipovský a rada Vacátko, ktorého stvárnil nezabudnuteľný Jaroslav Marvan. Na seriál, ktorý sa nakrúcal v rokoch 1968-1969, nadväzovali celovečerné filmy Pěnička a paraplíčko, Partie krásného dragouna, Vražda v hotelu Excelsior a Smrt černého krále.

Vinklář hral tiež v seriáloch Byl jednou jeden dům, či Chalupáři. Najviac ho však preslávila rola neschopného a zákerného doktora Cvacha v seriáli Nemocnice na kraji města. Vinklář ho stvárnil tak presvedčivo, až si ho ľudia začali s Cvachom naozaj spájať. Umelcovi to však neprekážalo. Do kategórie nesympatických patrila aj postava lakomého mäsiara Turečka z komédie Hop – a je tu lidoop, či typy špekulantov a podvodníkov z filmov Pumpaři od zlaté podkovy či Pátek není svátek.

Neskôr sa však Josef Vinklář vyprofiloval aj ako protagonista kladných postáv – napríklad žižkovského vodiča Bozděcha vo filme Poločas štěstí. V tom istom roku si zahral aj v obľúbenom seriáli Sanitka. Keďže išlo opäť o televízne dielo z lekárskeho prostredia, Vinklář chvíľu váhal – no presvedčil ho kvalitný scenár Jiřího Hubača, takže napokon prijal rolu riaditeľa pražskej záchranky Jaroša. Neraz tiež stvárňoval spravodlivých a zanietených kriminalistov – napríklad vo filmoch Tísňové volání alebo Mravenci nesou smrt.

Televízii aj divadlu ostal verný až do poslednej chvíle svojho života. Okrem pokračovania Nemocnice na kraji města po dvaceti letech si zahral aj v obľúbených televíznych seriáloch Náměstíčko, Náves či Hraběnky. V roku 1987 mu udelili titul Zaslúžilý umelec. Za úspešné účinkovanie v dabingu sa v roku 2000 dočkal Ceny Františka Filipovského. Zomrel 18. septembra 2007 v Prahe vo veku 76 rokov.